BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva priznal Volodymyrovi Jegorovovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 26-tisíc eur v súvislosti s jeho väzbou vykonanou na Slovensku vo vzťahu k viacerým trestným činom.
Jegorov pôvodne požadoval 100-tisíc eur z titulu majetkovej škody a 150-tisíc eur z titulu nemajetkovej ujmy.
Informácie o rozsudku zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti na svojej internetovej stránke.
Rozsudok v prípade Jegorov proti Slovenskej republike vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva v utorok. Jegorov žaloval Slovenskú republiku pre porušenie jeho práva na slobodu a bezpečnosť v kontexte jeho väzby na Slovensku.
"Rozhodnutie ESĽP samozrejme vítam. Zatiaľ nedisponujem jeho plným znením, ale z doposiaľ mne známych skutočností je zrejmé, že ESĽP vo veľkej časti vyhovel nášmu podaniu, jednoznačne vyčítal SR nami toľkokrát namietaný nezákonný postup slovenských justičných orgánov, ako aj orgánov činných v trestnom konaní vo veciach, v ktorých sa proti môjmu klientovi viedlo alebo vedie trestné stíhanie, ako aj bezprecedentne dlhú nezákonnú väzbu pána Yegorova. ESĽP tiež jasne konštatoval, že boli hrubým spôsobom viacnásobne porušené práva môjho klienta garantované mu Dohovorom a v tejto súvislosti priznal môjmu klientovi náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy, uviedol obhajca Yegorova Juraj Baláž.
Sťažovateľa pôvodne vzali do väzby v roku 2002 na základe obvinenia zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny. Neskôr bol odsúdený pre trestný čin legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Súdy ho postupne prepustili na slobodu v rokoch 2010, 2011 a 2012, avšak vždy bol opätovne vzatý do väzby na základe obvinení z ďalších trestných činov. Administratívne ho z územia Slovenskej republiky vyhostili v roku 2013.
Jegorov namietal porušenie svojich práv pri jeho vzatí do väzby v roku 2010 Okresným súdom Bratislava I. Európsky súd poukázal na to, že sťažovateľ bol vzatý do väzby 16. júna 2010, kedy po ústnom vyhlásení uznesenia podal sťažnosť s tým, že jej dôvody doplní po doručení písomného vyhotovenia uznesenia.
V zákonnej lehote sťažovateľ zaslal súdu písomné podanie, ktoré však prvostupňový súd pravdepodobne nepredložil odvolaciemu súdu, konštatuje sa okrem iného na stránke ministerstva spravodlivosti.
Európsky súd tiež poukázal na celkovú dĺžku väzby sťažovateľa. Upozornil aj na pochybnosti najvyššieho súdu ohľadom toho, či nie je desať rokov trvajúca väzba svojvoľná a účelová a na jeho závery o tom, že v konaní sa vyskytli závažné procesné pochybenia.
