BRATISLAVA. Slovensko vrátane Slovenskej akadémie vied má nízku úspešnosť v získavaní grantov prestížnej Európskej výskumnej rady.
Vyplýva to z výročnej správy o činnosti Slovenskej akadémie vied za rok 2014, ktorú vláda zobrala na vedomie.
Analýzy ukazujú, že podľa počtu získaných grantov Európskej výskumnej rady sa Česká republika, Poľsko, aj Maďarsko postupne približujú k úrovni takzvanej európskej dvanástky. Iné krajiny vrátane Slovenska stále zaostávajú, a toto zaostávanie sa zväčšuje.
Neuspokojivé postavenie
Ako sa uvádza vo výročnej správe, hlavnou príčinou tohto stavu je neefektívne a nestabilné financovanie výskumu z národných zdrojov.
"Systém podpory vedy a výskumu na Slovensku je v porovnaní s Európou výrazne podfinancovaný," uvádza sa vo výročnej správe s tým, že chýba medzinárodný audit výskumných organizácií a vysokých škôl, ktorý by nastavili reálny obraz výskumného prostredia.
Od výsledkov auditu by sa mala odvíjať štruktúra financovania výskumu a inštitucionálne financovanie, uvádza sa ďalej v správe.
Aj keď z hľadiska počtu vedeckých výstupov je SAV hodnotená najlepšie v rámci Slovenska, postavenie akadémie medzi krajinami V4 a celkovo v regióne strednej a východnej Európy nie je uspokojivé.
Stúpajúci trend publikácií vedeckých výstupov totiž zaznamenali aj ostatné krajiny V4. Podľa Scimago ranking Institutions zaostávame v porovnaní akadémií vied krajín V4, predovšetkým v parametri excelentnosť. Tento parameter je pritom tvorený percentom výstupov inštitúcie, zaradených do súboru desiatich percent najcitovanejších prác v príslušnom vednom odbore vo svete. V rámci Slovenskej republiky bola v tomto kritériu najlepšia Univerzita Komenského.
Strategickou úlohou pre udržanie kontinuity vedeckého výskumu na Slovensku je podľa SAV získanie špičkových výskumníkov zo zahraničia. Predovšetkým navrátenie mladých vedcov z doktorandských a postdoktorandských pozícií naspäť na Slovensko. Akadémia preto v roku 2014 otvorila projekt Saspro.
Transformácia
Slovenská akadémia vied sa v roku 2014 tiež začala pripravovať aj na jednu z najvážnejších zmien v jej doterajšej histórii - transformáciu svojich organizácií z rozpočtovej, respektíve príspevkovej formy hospodárenia na novú formu verejných výskumných inštitúcií.
Ďalším významným zásahom do života akademickej obce v roku 2014 bola úvaha o znížení počtu ústavov pôsobiacich v SAV. Návrh sa pritom opieral o predstavu spájania ústavov SAV do väčších celkov, ktoré by mali väčšiu šancu pri získavaní financií na veľké projekty zo štrukturálnych fondov EÚ, alebo aj väčšiu šancu na úspech v projektoch HORIZONT 2020.
Znížiť zaostávanie Slovenska vo výskumnej infraštruktúre významne pomohli štrukturálne fondy. Vybudoval sa tak potenciál na zvýšenie efektívnosti a úspešnosti Slovenska vo výskume v rámci V4 aj EÚ.
Aby sa tento potenciál mohol naplno využiť, malo by sa podľa SAV nastaviť inštitucionálne financovanie odvodené od auditu a posilniť súťažné financovanie výskumu cez rôzne programy Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Akadémia navrhuje okrem iných otvoriť aj program udržateľnosti, ktorý by súťažnou formou umožnil podporu laboratórií.
