Najškodlivejší je vzduch v podzemných garážach a na uliciach s rušnou dopravou. Zlepšiť ho môžu prísnejšie kvóty na emisie.
BRATISLAVA . Slovensko patrí medzi krajiny s najznečistenejším ovzduším v Európe. Vyplýva to z údajov Eurostatu a Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že znečistený vzduch u nás zabíja ročne viac než 6300 ľudí. Horšie sú na tom len Bulharsko a Poľsko.
Zákerné čiastočky
„To, čo vidíme voľným okom, sú veľké prachové čiastočky, ale tie zásadne neovplyvňujú zdravie,“ vysvetľuje lekár Miroslav Šuta, konzultant v oblasti ekologických a zdravotných rizík. Zachytávajú sa v nosnej dutine, prípadne v horných dýchacích cestách. Ďalej sa nedostanú.
Problém podľa lekára spôsobujú omnoho menšie čiastočky, ktoré prenikajú až do pľúc. Ultrajemné čiastočky sú už natoľko malé, že sa správajú ako plyn a prechádzajú až do krvi.
Jemný a ultrajemný prach tak hrozuje nielen pľúca, ale aj srdcovocievny systém. „Krvou sa dokáže dostať do mozgu, pečene a v prípade tehotných žien prechádza placentou do nenarodeného dieťaťa,“ povedal lekár.
Smrteľné garáže
Najnovšie merania znečistenia slovenského ovzdušia sa robili vo viacerých mestách, na rušných križovatkách, v horách, ale aj v rôznych typoch dopravných prostriedkov. Bola to súčasť medzinárodného projektu Clean Air.
Najhoršie skončili podzemné garáže obchodných centier. Hodnoty sa stabilne držali nad stotisíc častíc v kubickom centimetri.
Na otvorenom priestranstve sú desať až dvadsaťnásobne nižšie. Za silne znečistené ovzdušie sa považujú hodnoty nad 20-tisíc čiastočiek v kubickom centimetri.
Merania robili vo viacerých nákupných centrách. „Garáž v Trenčíne bola úplne inak odvetraná a hodnoty boli omnoho nižšie než v Košiciach. Problém sa dá vyriešiť technicky,“ povedal Lešinský.
Zaujímavo dopadlo meranie v dopravných prostriedkoch. Ovzdušie v trolejbuse a novšom type autobusov bolo porovnateľné s priemernými hodnotami v meste. V autách však nepomohli ani zavreté okná a ventilácia.
„Filtre v autách nezachytávajú ultrajemné častice,“ povedal Kare Press-Kristensen, dánsky odborník na kvalitu ovzdušia.
Pri porovnávaní hodnôt vo vlakoch obstáli najlepšie elektrické. Dieselové mali výrazne horšie výsledky, s výnimkou prvej triedy.
„Je to spôsobené dynamikou znečistenia. Dym obchádza prvý vagón, ktorý je zvyčajne prvá trieda,“ hovorí Kristensen. Váčšinou býva uzavretá a klimatizovaná, v druhej sú okná pootvárané a čiastočky sa tam počas jazdy hromadia.
Podľa ministerstva životného prostredia problémy okrem dopravy spôsobuje aj „nárast používania tuhých palív na úkor plynu najmä pri vykurovaní domácností“. Potvrdili to aj merania, staršia piecka dokáže vyprodukovať viac ako 207-tisíc čiastočiek.
Skreslené údaje
Ministerstvo životného prostredia považuje údaje celoeurópskej štatistiky za skreslené.
„Neodzrkadľujú v plnej miere skutočnosť. Skreslenie spôsobuje umiestnenie slovenských meracích staníc,“ povedal hovorca rezortu Maroš Stano.
Merania podľa neho často prebiehajú na frekventovaných a zaťažených miestach. Dôvodom má byť aj to, že sa neberie do úvahy miera prekročenia, ale iba prekročenie samotné.
Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy ministerstvu vyčíta „nepochopiteľné blokovanie“ prísnej európskej smernice o emisných stropoch.
Ministerstvo sa bráni. Smernicu podporia „za predpokladu, že ciele, hoci ambiciózne, budú technicky aj ekonomicky dosiahnuteľné,“ povedal Stano.
Navrhované zníženia znečisťujúcich látok na rok 2030 patria v prípade Slovenska medzi najväčšie a v upravenom návrhu sa v niektorých prípadoch ešte viac sprísnili. Aktivisti navrhujú aj povinné nízkoemisné zóny vo väčších slovenských mestách, rozvoj nemotorovej dopravy a infraštruktúry, a tiež dôsledné napĺňanie princípu „znečisťovateľ platí“ (polluter pay principle).
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia financujú Environmentálny fond. Minulý rok to bolo takmer 12 miliónov eur za znečisťovanie ovzdušia v roku 2013.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je však ekonomická škoda zo znečistenia ovzdušia na Slovensku niekoľkonásobne vyššia, ako sú pokuty za jeho znečisťovanie.
