BRATISLAVA. Ľudia na Slovensku vo všeobecnosti nie sú spokojní s tým, ako učitelia pristupujú k žiakom. Viac než tri štvrtiny respondentov prieskumu si myslí, že by sa ich prístup mal zlepšiť, pričom túto požiadavku formulovali všetky kategórie respondentov.
Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky o vzdelávaní na Slovensku, ktorý sa uskutočnil v rámci kampane občianskeho združenia Nové školstvo Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku.
Reprezentatívny prieskum verejnej mienky uskutočnila od 22. apríla do 5. mája Agentúra TNS Slovakia. Výberovú vzorku tvorilo 1 000 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu Slovenska z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
Vzájomná spolupráca
Celkovo 71 percent ľudí je zároveň presvedčených, že vyučovanie by malo byť viac postavené na vzájomnej spolupráci medzi samotnými žiakmi. O čosi výraznejšie to podporujú ženy a respondenti od 25 do 34 rokov. Takmer polovica respondentov si myslí, že do procesu vzdelávania by sa mali intenzívnejšie zapájať aj rodičia.
"Na Slovensku sú škola a rodina oddelenými svetmi. Mnohí rodičia sa s učiteľmi stretávajú len na rodičovských združeniach, prípadne ak v škole vznikne nejaký problém či konflikt. Stále ešte nie sú partnermi pri vzdelávaní detí. Pritom rodičia a učitelia ich poznajú z rôznych stránok a mohli by si vzájomne pomáhať pri identifikovaní potrieb a riešení rôznych situácií, ktoré pri vzdelávaní vznikajú," konštatuje Elena Gallová Kriglerová z tímu kampane.
Ľudia na Slovensku majú rôzne predstavy o tom, čo znamená byť dobrým učiteľom. Väčšina respondentov je presvedčená o tom, že učitelia sú tu pre všetky deti, a to bez ohľadu na to, či kvalitu školy posudzujú podľa vzdelávacích výsledkov, alebo podľa spokojnosti žiakov.
To, že by učitelia mali venovať pozornosť každému žiakovi, si myslí 69 percent respondentov. K tvrdeniu, že učitelia by sa mali venovať najmä deťom, ktoré sa chcú učiť, sa prikláňa iba 13 percent ľudí. Spoznanie potrieb jednotlivých žiakov a ich zužitkovanie pri učení všetkých je dôležité pre 59 percent respondentov, zatiaľ čo rozvíjanie najväčších talentov podporuje iba 18 percent z nich.
Učiteľ autoritou i priateľom
Tí respondenti, ktorí si myslia, že dobrý učiteľ sa venuje všetkým deťom, zároveň podporujú aj skupinové učenie, ktoré považujú za efektívne. Ako uvádza Peter Dráľ z tímu kampane, dobrý učiteľ už dnes v predstavách ľudí nestojí za katedrou, neprednáša a nediktuje poznámky, ale vymýšľa rôzne spôsoby, ako zapojiť všetkých žiakov a dávať im rôzne podnety pri učení sa.
Očakávania a nároky, ktoré sa na učiteľov kladú, sú dôležité pre ich profesijnú prípravu a zároveň ovplyvňujú to, ako sa práca konkrétnych učiteľov hodnotí. Rozdelenie verejnosti podľa toho, či za ukazovateľ kvality vzdelávania považujú študijné výsledky alebo spokojnosť žiakov, sa odrazilo aj vo vnímaní roly učiteľa.
Celkovo 40 percent respondentov je presvedčených, že dobrý učiteľ by mal byť skôr autoritou a zdrojom poznania, 32 percent si myslí, že dobrý učiteľ by mal byť pre deti priateľom a sprievodcom ich učením. Zvyšok respondentov sa jednoznačne nepriklonil ani k jednej z týchto možností, čo môže znamenať aj to, že dobrý učiteľ má kombinovať obe tieto charakteristiky.
Ženy, najmladší respondenti, rodičia školopovinných detí a ľudia s nižším vzdelaním sa pritom výraznejšie prikláňajú k predstave učiteľa ako priateľa a sprievodcu učením. Starší respondenti a ľudia s vysokoškolským vzdelaním zas viac inklinujú k tradičnejšej predstave učiteľa ako autority a zdroja poznania.
