Hovoril aj o prioritách nášho predsedníctva.
BRATISLAVA. Slovensko málo pomáha Ukrajine s reformami, tvrdí minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Uviedol to na piatkovej konferencii „Európska únia v roku 2015: Silný mandát, krehká politika“, ktorú organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
„Slovensko vie, aká gigantická úloha to je a je naivné myslieť si, že to Ukrajina zvládne sama,“ povedal šéf rezortu zahraničia o reformnom procese nášho východného suseda.
„Slovensko si prešlo svojou fázou transformácie a reforiem a vieme dobre, že bez európskej perspektívy by sme neboli tým, čím sme dnes,“ povedal Lajčák.
Únia by mala premýšľať, kde chce Ukrajinu
Šéfovi slovenskej diplomacie chýba na Ukrajine vysvetľovanie reforiem, ktoré krajina musí urobiť. „Ľudia nechápu, prečo sa prijímajú také náročné opatrenia, nerozumejú, prečo to majú prijať,“ povedal.
Lajčák si však myslí, že hoci je na Ukrajine v otázke zbližovania sa s Európskou úniou „veľa dobrej vôle,“ Slovensko by malo pomôcť nášmu východnému susedovi aj tým, že mu odovzdá naše skúsenosti z reformného obdobia.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie by Európska únia mala rozmýšľať nad tým, kde chce Ukrajinu, ale všetky krajiny Východného partnerstva vidieť za niekoľko rokov.
„Môže sa stať, že reformné úsilie zlyhá, že tieto krajiny potom siahnu po vízii, ktorú ponúkne niekto iný, a bude neskoro,“ konštatoval Lajčák.
Hovoril aj o utečencoch
Šéf diplomacie na konferencii uviedol, že Slovensko nie je zástancom „bezhlavého rozširovania sa“ Európskej únie.
„Považujem však za alibistické niekomu odopierať právo stať sa členom Európskej únie vopred, bez toho, aby sme s ním vôbec diskutovali o plnení kritérií,“ uviedol Lajčák.
Lajčák sa na konferencii venoval aj téme migrácie. Pripomenul, že v máji Európska komisia prijala návrh riešenie migrácie. Podľa tohto návrhu by Slovensko malo prijať 471 utečencov z Talianska a 314 z Grécka.
„Slovensko podporuje umiestnenie alebo presídlenie na dobrovoľnej báze v rámci schopností, kapacít a možností jednotlivých členských štátov,“ povedal Lajčák.
Podľa návrhu by títo utečenci museli na Slovensku ostať päť rokov. Šéf rezortu zahraničia je presvedčený, že nie je možné zabrániť presunu utečencov v rámci schengenského priestoru.
Priority nášho predsedníctva by mohli byť známe budúci rok
Minister hovoril aj o riešení nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných, posilnení energetickej bezpečnosti či digitálnej agende ako o možných prioritách slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.
Ministerstvo očakáva, že priority nášho predsedníctva budú definitívne známe začiatkom budúceho roka.
„Pre Slovensko je už tradične dôležité, aby členské štáty Únie mali právo na voľbu energetického mixu, vrátane jadrovej energie. Okrem toho sme s podporou krajín V4 do konceptu Energetickej únie presadili dôraz na dôležitosť dostupných cien pre domácnosti a priemysel,“ povedal šéf rezortu diplomacie.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na konferencii uviedol, že cíti silnú politickú podporu, aby otázku energetiky riešili komplexne.
„Som veľmi rád, že koncept Energetickej únie pozitívne prijali ministri energetiky, životného prostredia, dopravy,“ povedal.
Myslí si však, že pre tento projekt musia permanentne získavať a udržiavať podporu verejnosti, európskych elít či národných parlamentov. Prvú správu o stave Energetickej únie chce Šefčovič predstaviť počas októbra.
Nezamestnanosť je problémom viacerých krajín
Digitálna agenda sa tiež môže stať prioritou nášho predsedníctva.
„Digitálna agenda generuje nové pracovné miesta a posilňuje európsku konkurencieschopnosť. Pre Slovensko ako malú otvorenú ekonomiku má dobudovanie jednotného trhu vrátane trhu služieb a digitálnych produktov, jednoznačnú pridanú hodnotu," uviedol Lajčák.
Počas slovenského predsedníctva by prioritou mohlo byť aj riešenie nezamestnanosti mladých a dlhodobo nezamestnaných. Tá je problémom viacerých krajín Európskej únie, povedal šéf rezortu zahraničia.
Rade Európskej únie bude Slovensko predsedať v druhej polovici budúceho roka. Predsedníctvo preberieme po Holandsku a odovzdáme ho Malte.
„Naše predsedníctvo bude určitou maturitou slovenskej politiky a predpokladám, že pre občanov a spoločnosť bude budúci rok rokom európskym,“ povedal Lajčák na konferencii.
