BRATISLAVA. Lieky na spanie či nervozitu užívajú na Slovensku už deti zo základných škôl. Tabletky na spánok si dá podľa prieskumu štyri až sedem percent respondentov, nervozitu zaháňa liekmi sedem až deväť percent opýtaných. V oboch prípadoch ide o užitie lieku raz mesačne.
Na tieto informácie poukázala medzinárodná štúdia HBSC (Health Behaviour in School-Aged Children) zaoberajúca sa správaním mladých ľudí s dôrazom na zdravie. Výskum sa konal počas vlaňajšieho mája a júna na vzorke asi 10-tisíc žiakov vo veku 11, 13 a 15 rokov zo 130 základných škôl z celého Slovenska.
Fyziologické i psychologické ťažkosti
"Deti priznali, že sú často podráždené, nervózne a smutné," povedala Andrea Madarasová Gecková z národného tímu HBSC. Deti trápi aj častá bolesť hlavy či brucha, na svoj vek užívajú až priveľa liekov, podotkla.
Podráždenosť, smútok či bolesť hlavy môže podľa odborníčky z tímu súvisieť s nedostatočným spánkom. Prieskum totiž ukázal, že s rastúcim vekom klesá počet školákov, ktorí spia osem hodín a viac. "A za to pravdepodobne môže čas strávený za počítačom, často až do neskorých hodín," podotkla.
Nervozitu môže podľa nej vyvolať aj časté pitie sladkých či energetických nápojov. "Asi štvrtina opýtaných priznala ich každodenné pitie, každý piaty uviedol spotrebu energetických drinkov jedenkrát týždenne alebo častejšie," informovala. Približne štyroch z desiatich školákov vo veku 11 rokov rodičia v konzumácii sladkostí a sladených nápojov nijako neobmedzujú.
Lieky na bolesti
Vyše tretina opýtaných uviedla, že za uplynulý mesiac užívala lieky na bolesti hlavy, v prípade bolesti brucha šlo o viac ako pätinu školákov. "Dievčatá užívali lieky na bolesti hlavy a brucha častejšie ako chlapci, čo môže súvisieť s menštruáciou," podotkla Madarasová Gecková.
HBSC je jedna z prvých medzinárodných prierezových štúdií, ktorá začala ako iniciatíva troch krajín (UK, Fínsko a Nórsko) v roku 1983. Postupne sa pridávali i ďalšie krajiny, štúdia bola prijatá Svetovou zdravotníckou organizáciou WHO (1983) a v súčasnosti na nej spolupracuje viac ako 40 krajín Európy a Severnej Ameriky.
Podľa odborníkov z národného tímu by štúdia mohla podnietiť ministerstvá, aby s niektorými rizikovými výsledkami niečo urobili.
