BRATISLAVA. Momentálne nie sme s Ruskom hodnotovo kompatibilní, Rusko vníma realitu okolo seba inými dioptriami. Uviedol to slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ) po tom, čo Európsky parlament v stredu schválil Správu o stave vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou.
Postup Európskej únie voči Rusku musí byť jednotný, bez prednosti krátkodobým výhodám. V tomto kontexte je podľa Kukana napríklad konanie slovenského premiéra Roberta Fica, najmä pri pokusoch o dohadovanie zmlúv v obrannom priemysle. Agentúru SITA o tom informoval tlačový atašé Ján Jakubov.
Únia musí prehodnotiť vzťah k Rusku
Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska, uvádza sa v správe. EÚ musí teraz podľa poslancov vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci.
Ako sa vyjadril europoslanec Pál Csáky (SMK), "Európska únia musí mať rozhodné stanovisko, no mali by sme sa vyvarovať ostrého konfliktu".
Europarlament nelegislatívnym uznesením vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne vyčlenila peniaze na projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť.
Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku.
„Samozrejme, situácia v oblastiach ako dodržiavanie ľudských práv, sloboda médií či podpora menšín v Rusku naozaj nie je ružová a je potrebné na to pravidelne upozorňovať. Stále však platí, že konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutný pre vzájomný prospech oboch strán,“ konštatovala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer).
Dodala, že "ekonomické záujmy EÚ a jej členských krajín musia byť prioritou".
Podpora extrémizmu
Europoslancov znepokojuje, že Rusko podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch Únie. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila transparentnosť financovania politických strán zahraničnými subjektmi.
"Existuje podozrenie, že Rusko finančne podporuje niektoré radikálne európske politické strany. Preto vítam, že súčasťou uznesenia je aj výzva Komisii pripraviť legislatívu, ktorá sprehľadní financovanie politických strán v EÚ. Takáto úprava by mohla zvýšiť transparentnosť fungovania politických strán v členských štátoch," uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).
Ako informoval Jakubov, uznesenie parlamentu takisto odsudzuje ruskú čiernu listinu, zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska.
Anexia Krymu
Podľa poslanca Ivana Štefanca (kandidoval za SDKÚ) je zoznam jasným dôkazom, že "ruské vedenie si nepraje zlepšenie vzťahov s Európskou úniou". Parlament takisto vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by mohli narušiť jednotu EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu.
"Situácia po anexii Krymu si vyžaduje jednotný postup v reakcii štátov EÚ. Ekonomické sankcie nie sú dokonalou, ale súčasne sú jedinou odpoveďou, ktorú dnes Únia má. Zároveň je však potrebné viesť s Ruskou federáciou dialóg a usilovať sa, aby sa dodržiavali Minské dohody smerujúce k riešeniu konfliktu na Ukrajine," uviedol europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO).
Za uznesenie hlasovalo 494 europoslancov, 135 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovanie. Za uznesenie hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Flašíkovej Beňovej a Branislava Škripeka, ktorí sa hlasovania zdržali.
