KEŽMAROK, BRATISLAVA. Ako umelecký vedúci súboru Kesaj čhave si Ivan Akimov prevzal štátne vyznamenanie Rytier Národného rádu za zásluhy z rúk francúzskeho veľvyslanca Didiera Lopinota.
„Rozmýšľal som, čo poviem. A viete, čo som im povedal? Ja som rytierom, ale vy ste tiež rytieri, lebo ste tu,“ využil Akimov ocenenie ako motiváciu budúcich maturantov Súkromného gymnázia v Kežmarku.
Kežmarská škola má iba štyri triedy a všetci študenti sú Rómovia. Budúci rok budú mať prvých maturantov. Drvivá väčšina z nich pochádza zo spišských osád v okolitých obciach. Niektorí bývajú na internáte, iní dochádzajú.
"Treba povedať, že Ivan by sa rytierom nestal, keby ste vy nepôsobili na tejto škole,“ vysvetlila Helena Akimová, ktorá tu učí slovenský jazyk a rómčinu.
„Bol som prekvapený, že ste boli na tom hrade, keď som dostal ocenenie. Pre tých, ktorí tam neboli, vysvetlím, čo sa stalo. Francúzska vláda dáva ocenenia tak, ako každá vláda. Mne sa dostalo tej pocty, že som dostal vyznamenanie za zásluhy za to, že robíme s Rómami,“ povedal Akimov.
Malé lokálne pokusy
„Je to taká utópia. My si nemôžeme nárokovať, aby sme dávali rozumy na celoštátnej úrovni. Kdeže. Pokúšame sa o nejaké malé lokálne pokusy. Jediné, čo nás môže troška rehabilitovať je, že do toho ideme naplno,“ povedal o svojej práci Akimov.
Tanečný súbor vystupuje pätnásť rokov po celom svete. Manželia Akimoví organizujú niekoľkokrát do roka zahraničné cesty s desiatkami rómskych detí.
„Máme to šťastie, že chodíme na zájazdy štyri až päťkrát do roka. Pred mesiacom sme boli v Belgicku, teraz pripravujeme na leto šesťtýždňový zájazd. Je to fantastická výmena, tie festivaly. Máme tam Tibet, Borneo, Austráliu, ľudí z pralesa. Tam všetky zábrany padnú,“ uviedol vedúci súboru.
Akimov má multikultúrne rodinné zázemie. Jeho starí rodičia emigrovali z cárskeho Ruska a usadili sa na Slovensku. On vyrastal v Bratislave, od štrnástich žil v Paríži.
„Emigroval som pred ruskými tankami priamo do náručia moje ruskej rodiny, takže som vyrastal vo Francúzsku paralelne v ruskom a vo francúzskom prostredí,“ vysvetľuje svoje zázemie v tejto krajine.
Moja manželka má všetky univerzitné oprávnenia učiť. Klobúk dole, že to dokázala. Helena aj veľmi dobre spieva a tancuje, povedal Akimov.
Deti dobrej víly Kesaj
„Oni sú úžasne chameleónski, vedia sa prispôsobiť. Dilema je v tom, do akej miery to prispôsobenie dokážu preniesť do svojho ďalšieho života. Treba si uvedomiť, že osada je osada, to je entita, čo sa nedá zmeniť. Je to niečo absolútne, nepochopiteľné,“ opisuje Akimov.
Súbor má teraz asi 50 detí. Niektoré si musí umelecký vedúci voziť na nácviky do Kežmarku autom z okolitých dedín. Súbor je aj motivačným prostriedkom ku vzdelávaniu. Cieľom pedagógov je priviesť čo najviac detí k maturitným skúškam.
„Ja som teraz na učňovskej škole a budúci rok budem študovať na gymnáziu. Chcem mať maturitu a aj vysokú školu,“ povedal Dominik Mižikár.
Dvadsaťpäťročný Štefan Džunka o rok maturuje. Spev a tanec chápe ako súčasť svojej identity, baví ho a chce sa ním prezentovať. Plánuje vysokokoškolské štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
„Súbor Kesaj čhave nie je len o tanci, ale je aj o škole. To je dva v jednom,“ hovorí Štefan Džunka presvedčivo.
Verí, že sa mu podarí zmaturovať a uspieť na prijímačkách na univerzitu.
Štefan Džunka ukazuje kroje, v ktorých tancujú dievčatá zo súboru Kesaj čhave. Foto Ingrid Ďurinová
Talent aj vzdelanie
„Kesaj čhave motivuje tieto deti, aby chodili do školy a vzdelávali sa. Prostredníctvom súboru dostávajú dosť veľa, cestujú do zahraničia a majú možnosť spoznať inú kultúru,“ uviedol učiteľ rómskeho jazyka Dušan Klempár.
Podľa učiteľa prírodovedných predmetov Stanislava Eleniuka u týchto detí je šanca ku zmene. On za zásadnú chybu v komunikácii medzi majoritou a Rómami považuje to, že ich chceme zmeniť na svoj obraz.
„My ich nesmieme, nemáme právo ani dôvod dávať na svoj obraz. Inklúzia musí nastať z obidvoch strán. Musíme sa navzájom naučiť žiť a rešpektovať v jednej komunite,“ povedal Eleniuk.
Na gymnáziu učí druhý rok aj vyštudovaný novinár a pedagóg Pavol Ičo z Košíc. Myslí si, že na niektorých žiakov pôsobí súbor viac pozitívne, na iných menej.
„Pre mnohých z nich nie je možné sa z dlhodobého hľadiska uživiť iba umeleckou činnosťou. Podľa môjho názoru má preto táto škola veľký význam, lebo im dáva vzdelanie ako základ prežitia v tomto ťažkom svete,“ uviedol Pavol Ičo.
Rómsky jazyk vyučuje Dušan Klempár. Kodifikovanú rómčinu vyštudoval v Prahe. Foto Ingrid Ďurinová
Pedagógovia Súkromného gymnázia v Kežmarku spolu so súborom Kesaj čhave chcú zmeniť nepriaznivú situáciu v prístupe ku vzdelávaniu u rómskych mladých ľudí.
Na Slovensku je viac ako 85 percent rómskych žiakov v špeciálnych školách a zo zvyšných 15 percent je možno 13 percent na priemyslovkách. Počet úplne stredoškolsky vzdelaných Rómov je veľmi nízky.
„Keď sa budú snažiť a spoja svoje vedomosti so svojím talentom, tak z tejto kombinácie môže vzniknúť bohatstvo, úspech a pohodlný život,“ uviedol Ičo.
Podľa Akimova sú tieto deti schopné neskôr pomôcť svojej komunite.
„Vidím, že reagujú maximálne racionálne. Oni si to budú riešiť účinnejšie, ako my. Sú dobrí a sú realisti.“
Učiteľ a novinár Pavol Ičo: Túto prácu vykonávam aj preto, lebo napriek tomu, že počty maturantov nie sú vysoké, má zmysel. Foto id
Beata
Balogová
