BRATISLAVA. Šikana medzi deťmi je najviac rozšírená v školách, no svoje miesto si postupne vytvára aj na internete vo forme tzv. kyberšikany.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý spravila nezisková organizácia Linka detskej istoty a je súčasťou medzinárodného prieskumu krajín V4.
Vzťahy medzi spolužiakmi
O jeho výsledkoch vo štvrtok v Bratislave na tlačovej konferencii informovala sociologička linky Lýdia Marošiová. Okrem školy a internetu sa však deti so šikanou stretávajú i na ulici, doma či na internáte.
Údaje pracovníci linky získavali cez telefonáty detí či e-maily alebo tzv. live chaty. Podľa Marošiovej dáta zobrazujú realitu, pretože ide o deti, ktoré na linku volajú a pýtajú si pomoc či radu.
Pracovníci sa detí nikdy nepýtajú nič viac, ako chcú samé povedať, upozornila. „Analyzovali sme 251 e-mailov od 174 odosielateľov a 482 hovorov,“ poznamenala.
Hovory vyberali podľa prelínania sa s témou šikany. Najviac volali deti od 11 do 14 rokov, pomer dievčatá a chlapci bol rovnaký, priemerný čas telefonátu bol do päť minút.
„Je to príliš krátky čas na vypočutie si dieťaťa či poskytnutie nejakej rady,“ uviedla s tým, že dieťa môže mať tiež problém hovoriť.
Z prieskumu vyplynulo, že chlapci sa častejšie stávajú obeťami šikany, dievčatá naopak šikany na internete či cez telefón a SMS.
„Chlapci sú obeťami fyzických napádaní, dievčatá skôr vyhrážok či psychickej šikany. Chlapci si to vybavujú ručne - stručne, dievčatá používajú sofistikovanejšie spôsoby,“ povedala novinárom Marošiová.
Dôvodom šikany v škole sú najmä vzťahy medzi spolužiakmi, ale aj problémy spojené s príchodom nového žiaka či s dobrým prospechom.
Dlhodobý problém
Šikanované deti podľa jej slov prežívajú strach, smútok, majú osobnostné problémy, v horších prípadoch sa začnú sebapoškodzovať či myslia na samovraždu.
Najčastejšie sa deti stretávajú s telesným napádaním, no v telefonátoch s pracovníkmi Linky detskej istoty spomínali i vyhrážanie, slovné urážky, výsmech zo vzhľadu či sociálneho postavenia rodiny, ale aj zastrašovanie, kradnutie desiaty či ubližovanie cez počítač a e-mail.
Častejšími agresormi sú chlapci, tí šikanujú obe pohlavia, pričom dievčatá sa podľa Lýdie Marošiovej zameriavajú najmä na iné dievčatá.
Agresori sa pohybujú v bezprostrednej blízkosti dieťaťa, najčastejšie sú to kamaráti zo školy, spolužiaci, no šikanujú tiež dospelí, učitelia, rodičia. Práve rodičov a učiteľov deti najčastejšie informujú o tom, že sú obeťou šikany. „Napriek tomu dieťaťu často dostatočne, fundovane a opakovane nepomáhajú.
Každá šikana je dlhodobá a opakuje sa,“ vysvetlila sociologička. Deti na šikanu reagujú rôzne, často sú bezradné, nevedia, čo robiť. No tretina detí v telefonátoch podľa nej uviedla, že sa snažia problém riešiť.
Trápia sa, majú strach či sú nahnevané, poznamenala. „Problém je vážny, vedia o ňom učitelia, vedia o ňom rodičia, no napriek tomu sa mu nevenuje dostatočná alebo odborná pozornosť,“ doplnila.
Nedostatok dôležitosti
Ako na ňu nadviazala riaditeľka Linky detskej istoty Eva Dzurindová, na linku volajú deti, ktorým sa pomoci zrejme nedostalo a majú potrebu ju hľadať inde.
Dospelí však možno podľa nej nevnímajú šikanu ako vážny či dôležitý problém. Podľa riaditeľa odboru prevencie kriminality ministerstva vnútra Jozefa Halcina je povinnosťou dospelých niečo spraviť. „Máme veľmi veľa práce pred sebou, máme čo robiť,“ poznamenal.
Pre organizáciu je tento prieskum mementom, že linka má stále veľký potenciál vypočuť hlasy mnohých detí.
„Máme chuť to robiť ďalej, no potrebujeme pomoc okolia, štátu, verejnosti, pretože bez podpory by sme to nezvládli,“ povedala novinárom na záver Jana Šimončičová z linky.
