BRATISLAVA. Malé obce nedokážu svoje kompetencie vykonávať tak dobre ako väčšie. To je jeden z výsledkov rozsiahlej štúdie, ktorú spracoval Najvyšší kontrolný úrad. Jej závery vo štvrtok predstavil na odbornom workshope.
Úrad sa zameral na kontrolu účinnosti samospráv pri výkone ich pôsobností. Predseda úradu Karol Mitrík vysvetlil, že takúto komplexnú kontrolu realizovali po prvý raz.
Výsledky odovzdajú kompetentným, predseda pritom verí, že budú odrazovým mostíkom k ďalšej etape reformy miestnej samosprávy.
V niektorých obciach má všetko v rukách jeden človek
"Touto štúdiou sme nie štatisticky, ale exaktne - kontrolou priamo v tých obciach - dokázali, že sú kategórie obcí, ktoré dokážu viacej, teda kvalitnejšie plniť svoje kompetencie a sú obce, ktoré to aj s objektívnych dôvodov nedokážu," vysvetlil Mitrík.
V teréne rok pracovalo 35 kontrolórov, ktorí prešli vzorku 93 obcí a miest na celom území Slovenska, vybraných podľa siedmich veľkostných kategórií.
Riaditeľka expozitúry úradu v Banskej Bystrici Mária Cimbalistová priblížila, že spracovaním tisícov údajov sa jednoznačne potvrdila dopredu stanovená hypotéza, že s rastom veľkosti obce rastie efektívnosť vykonávania jej kompetencií.
Na konci rebríčka, ktorý zostavil NKÚ, sú dve obce z najmenšej veľkostnej kategórie (počet obyvateľov do 199) - Dolné Záhorany a Zlatník.
Treťou najhoršou sa ukázala byť obec Turany nad Ondavou z veľkostnej kategórie do 499 obyvateľov.
V takýchto malých obciach má všetko na starosti jediná osoba. V Dolných Záhoranoch je to podľa Cimbalistovej napríklad starostka, ktorá navyše pracuje iba na polovičný úväzok.
Vysporiadať sa s kompetenciami
Najlepšou samosprávou v kontrolovanej vzorke bola obec Mojš z veľkostnej kategórie do 999 obyvateľov, za ňou nasledujú mesto Liptovský Hrádok z veľkostnej kategórie do 4999 obyvateľov a mesto Snina z najväčšej veľkostnej kategórie nad 10-tisíc obyvateľov.
Predseda Združenia miest a obcí Michal Sýkora ocenil výstupy Úradu ako užitočné. Konštatovania o rozdielnej výkonnosti samospráv podľa neho neznamenajú, že by mali najmenšie samosprávy zaniknúť.
Každej obci, aj tej najmenšej, by podľa jeho slov mali ostať jej originálne kompetencie, prenesené by potom mohli obce vykonávať vo väčšej miere spoločne, nie však na spôsob niekdajších strediskových obcí.
Naozaj je to o tom, ako sa samospráva dokáže s kompetenciami vysporiadať. My sami si uvedomujeme už dlhé roky, že malé obce majú problémy.
Preto si vytvárali tie spoločné obecné úrady. Určite je to nejaká výzva, že robte niečo s malými obcami, ale to robte niečo znamená, že tá malá obec musí existovať, zdôraznil Sýkora.
