BRATISLAVA. Mimoparlamentná strana Sieť využije všetky nástroje, aby ľudia, ktorí sa podieľali na ohrození historických pamiatok v okolí Bratislavského hradu, za to niesli osobnú právnu zodpovednosť.
Vyhlásil to v piatok predseda Siete Radoslav Procházka s tým, že považuje postup Kancelárie Národnej rady pri ochrane národného kultúrneho dedičstva na Bratislavskom hrade za bezočivý a hrubý.
"Takýto postup je v priamom rozpore s preambulou Ústavy, ktorá odkazuje na úctu ku kultúrnemu dedičstvu našich predkov a na ochranu ich historického odkazu," vyhlásil Procházka.
Postup podľa jeho slov odporuje aj článku 44 ústavy, ktorý zakladá právo na ochranu kultúrneho dedičstva.
Procházka tvrdí, že predstavitelia Siete v zastupiteľstve hlavného mesta urobili všetko pre to, aby obetovaniu národného kultúrneho dedičstva na oltár zbytočných garáží predišli.
"Sieť sa pripojila aj k občianskym aktivitám na ochranu národného kultúrneho dedičstva v hlavnom meste," dodal Procházka.
Pamiatkový úrad
Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) to však vidí inak ako Sieť. Tento týždeň potvrdil, že pamiatky nájdené v areáli Bratislavského hradu neboli zničené. Parlament čelí pre pamiatky obvineniam, že na hrade dochádza k ničeniu nálezov.
Kancelária Národnej rady však považuje viaceré šíriace sa vyjadrenia za nepravdivé, preto sa obrátila na KPÚ.
Od úradu chcela stanovisko, ktoré by verejnosti objasnilo, ako sa zaobchádzalo s pamiatkami počas rekonštrukcie severnej terasy hradu.
KPÚ pri poslednom dohľade v areáli hradu (8.6.) okrem iného kontroloval aktuálny stav ochrany pamiatok. "Na základe tohto dohľadu skonštatoval, že nebolo zistené, že by pamiatky, resp. ich časti boli zničené," citovala Kancelária Národnej rady KPÚ.
Na tom, že nálezy neboli zničené, sa podľa parlamentu zhodli odborníci z domova i zo zahraničia.
"Podozrenia boli aj predmetom rokovaní odborníkov, ktorí konštatovali, že nálezy zničené neboli. Odborníci, významní zahraniční archeológovia, ako aj poprední slovenskí odborníci toto konštatovali (odborné grémium konané dňa 17.3.2015) a aj písomne potvrdili," pripomenula Kancelária Národnej rady.
Rím IV.
Za lživé považuje kancelária tvrdenia aktivistov, že výstavbou podzemných garáží bola zničená pamiatka tzv. Rím IV.
"Archeologická situácia Rím IV. nebola zničená výstavbou garáží, bola preskúmaná štandardnými archeologickými metódami a zadokumentovaná počas archeologického výskumu," uvádza sa v písomnom stanovisku KPÚ.
Pamiatkový úrad preskúmal aj vyjadrenia aktivistov o znehodnotení pamiatky tzv. Rím VII. "KPÚ jednoznačne potvrdil, že tieto informácie sa nezakladajú na pravde, nakoľko pre stabilizáciu a ochranu múru boli vykonané všetky nevyhnutné a odborné postupy," uviedla Kancelária NR SR.
Správa KPÚ uvádza, že akýkoľvek doteraz vykonaný zásah slúži na ochranu múru tak, aby sa staticky zabezpečil a zachoval pre požadovanú prezentáciu.
"Múr dlhý 16,9 metra mal vždy byť zachovaný v pôvodnej nálezovej situácii a mal byť prezentovaný in situ (na mieste, pozn. TASR) vyznačením v teréne.
Múr bol ochránený v zmysle záväzného stanoviska KPÚ, v súlade so schváleným statickým zabezpečením, technologickým postupom a pod štátnym pamiatkovým dohľadom," citovala kancelária správu.
