BRATISLAVA. Takmer sto žalobcov z radov verejnosti podalo žalobu na ministerstvo životného prostredia za nezákonný postup pri schvaľovaní vodohospodárskej politiky, ktorá určuje priority pri využívaní vôd do roku 2027.
Ako ďalej informovala organizácia Via Iuris, envirorezort ignoruje práva verejnosti pri tvorbe vodohospodárskych plánov, jeho postup tak preskúma súd.
V januári vláda schválila materiál rezortu životného prostredia nazvaný Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027, uvádza organizácia.
V legislatívnom procese sa voči nemu verejnosť ohradila hromadnou pripomienkou, spracovali ju organizácie Združenie Slatinka a Zelená koalícia.
Viac ako tisíc ľudí podporilo hromadnú pripomienku
"Podstatné výhrady smerovali k tomu, že materiál sa nedostatočným spôsobom zaoberal environmentálnymi otázkami ochrany vôd. Jedna z pripomienok poukazovala aj na chýbajúci proces posúdenia vplyvov dokumentu na životné prostredie," vysvetľuje Via Iuris.
Hromadnú pripomienku podporila viac ako tisícka ľudí, a to za päť dní, ktoré boli na pripomienkovanie vyhradené.
"Tento dokument má tvoriť rámec pre rozhodovanie o stovkách miliónov eur z verejných zdrojov v oblasti vodohospodárskeho využitia," uviedla Martina Barancová - Paulíková zo Združenia Slatinka.
Sme presvedčení, že samosprávy, vedecká obec aj ostatná zainteresovaná verejnosť mala mať dostatok času nielen na pripomienkovanie, ale aj tvorbu takéhoto závažného materiálu," dodala.
Strategický dokument v rozpore so zákonom nebol podľa VIA IURIS posúdený z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie.
Ochrana je v záujme verejnosti
Ministerstvo životného prostredia v oblasti plánovania vodohospodárskeho využívania našich riek a vôd dlhodobo neguje proces posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie.
"Buď tento proces úplne ignoruje, ako sa to stalo v tomto prípade, alebo ho vykonáva formálnym spôsobom tak, aby znechutilo a odradilo verejnosť, ktorá má o stav našich riek a vôd záujem," píše sa v stanovisku organizácie.
"Nekoncepčná výstavba malých vodných elektrární, masívne výruby drevín rastúcich popri našich riekach či bezdôvodné uprednostňovanie betónových sivých opatrení pred zelenými, to všetko sú pritom praktické výsledky plánov vodohospodárov, ktoré zanechávajú trvalé stopy na tvári našej krajiny," uvádza sa ďalej.
"Boli by sme radi, ak by si na ministerstve životného prostredia uvedomili, že problematika ochrany a využívania riek a vôd je predmetom záujmu širokej verejnosti, ktorá má aj pri plánovaní využívania vôd svoje práva. Keďže však tieto práva ministerstvo nerešpektuje, bude musieť svoje postoje vysvetľovať na súde," uviedol jeden zo žalobcov, právnik Imrich Vozár, ktorý spolupracuje s organizáciou Via Iuris.
"Sme presvedčení, že ignorovanie pripomienok občianskej a odbornej verejnosti je tiež v rozpore s environmentálnou legislatívou Európskej únie. Preto sme upozornili na tento problém zástupcov Európskej komisie, ktorá posudzuje súlad postupov vo vodnom plánovaní s predpismi EÚ," dodal koordinátor Zelenej koalície Roman Havlíček.
Ak Európska komisia zistí rozpor s európskou legislatívou, môžu byť ohrozené aj európske fondy pre oblasť vodného hospodárstva, pripomína Via Iuris.
Ministerstvo nerozumie spochybňovaniu jeho práce
Ministerstvo životného prostredia už opakovane vylúčilo, že pri procese posudzovania dokumentov neberie do úvahy pripomienky verejnosti, naopak, komunikuje so všetkými relevantnými subjektmi, vrátane mimovládnych organizácií.
Uviedol to hovorca rezortu Maroš Stano. Ministerstvo nerozumie ani niektorým snahám spochybňovať jeho odbornú prácu použitím všeobecných námietok a subjektívnych domnienok.
"Dlhodobo pracujeme na ochrane vôd, čo sme opakovane preukázali rôznymi krokmi, napríklad nedávnou sprísnenou ochranou vodných zdrojov alebo priamym zákazom vedenia ropovodu cez Žitný ostrov, postupným systémovým odstraňovaním environmentálnych rizík a záťaží, monitoringom stavu vôd," poznamenal.
Momentálne pokračuje posudzovanie a aktualizácia strategických dokumentov v oblasti vodného hospodárstva, s dôrazom na základné kritérium - nesmie sa zhoršiť súčasný stav vôd, doplnil.
K vecnej podstate a procesu tohto konkrétneho pripomienkového konania sa envirorezort podľa Stana už v minulosti opakovane vyjadril.
Rozporové konanie bolo v januári
Dokument prešiel riadnym pripomienkovým konaním v súlade so Smernicou na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády.
"Žiaden pripomienkujúci subjekt, okrem zástupcov verejnosti, nemal námietky voči lehote stanovenej na pripomienkovanie materiálu. Námietky verejnosti boli všeobecnej povahy, bez konkrétnych návrhov na zlepšenie," vysvetlil Stano.
V januári bolo navyše rozporové konanie, na základe ktorého akceptovali jednu pripomienku verejnosti a tú obsahuje aj znenie materiálu schválené vládou. Jednu z pripomienok na rokovaní zástupcovia verejnosti stiahli.
"Z toho jednoznačne vyplýva, že ministerstvo bralo zreteľ aj na pripomienky niektorých predstaviteľov verejnosti," uviedol hovorca MŽP.
