SME

Slovensko: Táto krajina nie je pre utečencov

Slovensko: Táto krajina nie je pre utečencov

Keby sme zhromaždili všetkých, čo u nás vlani dostali azyl, zmestili by sa do jedného mikrobusu. Ako vyzerajú tí, ktorých „prílevu“ sa tak veľmi bojíme?

[content type="img" render-type="longread-title" title="Slovensko: Táto krajina nie je pre utečencov" src="https://m.smedata.sk/api-media/media/image/sme/3/56/5641103/5641103.jpeg?rev=2"][/content]

TEXT: Zuzana Uličianska, FOTO SME: Gabriel Kuchta

Doma mal všetko - prácu, auto, dobrý život, ale okolnosti ho prinútili z Iránu ujsť. „Musel som opustiť rodinu, ktorá mi veľmi chýba,“ hovorí smutne elegantný ani nie tridsaťročný Roozbeh.

Stretávame ho v Bratislave, kam chodí každý deň do jedného architektonického ateliéru. Vytiahne mobil a ukazuje makety nových bytov, ktoré tam robí.

Prácu mu našla Slovenská humanitná rada, keď zistili, že je inžinier. Doma bol zvyknutý veľa pracovať, tu zatiaľ robí zadarmo, keďže nemá pracovné povolenie, firma mu platí aspoň lístok do tábora v Rohovciach a späť.

Práve tam dnes majú v evidenčnom stave 28 žiadateľov o azyl, no reálne ich je v zariadení len štrnásť, ostatní sú na priepustkách. Toto sú príbehy niektorých z nich, ktoré prinášame bez možnosti overiť ich pravdivosť.

Stavbár z Iránu

[content type="longread-pos" pos="left"][content type="citation"]V Iráne sú zlí islamskí vládcovia. Je to podobné ako komunizmus.[/content][/content]

Roozbeh dnes už spí lepšie, predtým sa dva- aj trikrát v týždni budil celý spotený. Mal nočné mory, v ktorých sa mu vracali zážitky z jeho dramatického úteku.

Tvrdí, že jeho problémy sa začali kvôli priateľke.

„Boli sme spolu, priatelili sme sa. Je to normálne, ale v Iráne nie,“ vysvetľuje. Rozvetvená rodina jeho verenice naňho privolala políciu. „V Iráne sú zlí islamskí vládcovia. Je to podobné ako komunizmus. Navonok krajina pôsobí bezpečne, nie sú tam žiadne vojny ani bomby, ale nie je to celkom tak,“ opisuje.

Necítil sa tam v bezpečí, no nechcel sa stále len skrývať, rozhodol sa preto odísť. Kamkoľvek. Predal všetko, čo mal, aby mohol zaplatiť prevádzačovi.

Prvým nebezpečenstvom na ceste boli už hranice Iránu, keďže nemal pas. Jedenásť dní prežil v kontajneri, jedol len toľko, aby nezomrel, bral tablety na spanie. „V tom kontajneri som myslel iba na svoju priateľku. Veľmi som dúfal, že je v poriadku. Modlil som sa, aby som sa dostal do bezpečnej krajiny,“ opisuje.

Nakoniec mu vodič povedal, aby vyšiel von, že musia zmeniť auto. Nechali ho pri ceste a sami odišli. Vôbec nevedel, kde je. Bola noc, triasol sa od zimy, kráčal dve hodiny, kým dorazil k prvej čerpacej stanici.

„Po jedenástich dňoch v kontajneri som mal oblečenie veľmi špinavé a mokré. To, že som na Slovensku, mi povedala až polícia, ktorú privolali. Správali sa ku mne dobre, hoci ani jeden z nich nevedel po anglicky,“ opisuje.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3RKS na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu