BRATISLAVA. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák nechce vidieť zavedenie povinných kvót na relokáciu migrantov ako nejakú zámienku do budúcna pre zrušenie slobody pohybu ľudí v Európskej únii.
Reagoval tak na aprílový návrh Európskej komisie.
"Nie sme proti solidarite, ale povinné kvóty nie sú riešením a nie sú vykonateľné v podmienkach Schengenu. Ak by sme súhlasili s kvótami a s tým, že budeme garantovať, že po dobu niekoľkých rokov budú títo ľudia na Slovensku, tak odtiaľ je len pol kroka k tomu, aby niekto prišiel s nápadom, že musíme monitorovať hranice a postupne ani nebudeme vedieť ako a zistíme, že Schengen kvôli tomu neexistuje," priblížil.
Poukázal na to, že únia prijíma rozhodnutia na základe diskusií, ktoré na túto tému práve prebiehajú.
Hovoriť o nej budú ešte ministri zahraničných vecí a vnútra, pričom to bude jedna z dominantných otázok na najbližšej Európskej rade, ktorá sa uskutoční 25. až 26. júna.
Tá totiž musí schváliť predstavenú iniciatívu komisie.
Slovensku hrozí vlna utečencov. Väčšia než tá africkáČítajte
Komisia nebude meniť svoj postoj
Medzi európskou dvadsaťosmičkou vládnu názorové rozpory.
Systém relokácie utečencov z krajín, ktoré čelia najväčším náporom nelegálnych migrantov, odmietajú okrem Slovenska aj Veľká Británia, Česká republika, Estónsko, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko a Španielsko.
Španielska vláda nie je proti systému kvót, kritizuje skôr algoritmus, ktorý komisia použila pre rozdelenie nelegálnych prisťahovalcov medzi členské krajiny.
Okrem počtu už prijatých utečencov a miery nezamestnanosti sú ďalšími kritériami hrubý domáci produkt každej krajiny a počet obyvateľov.
Predseda komisie Jean-Claude Juncker napriek odporu týchto štátov vyhlásil, že komisia nebude meniť svoj postoj k návrhom týkajúcim sa prijímania a prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi štátmi Európskej únie.
Argumentoval tým, že Európska únia má určitú zodpovednosť voči zvyšku sveta.
Kadiaľ prichádzajú migranti?Čítajte
Komisia navrhuje v prvej fáze relokovať celkovo 40-tisíc utečencov z Talianska (24-tisíc) a Grécka (16-tisíc) do 23 členských štátov únie na základe prerozdeľovacieho kľúča počas nasledujúcich dvoch rokov.
Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Pre Slovensko je stanovená kvóta 1,96 percenta.
To znamená 785 utečencov, z Talianska 471 a z Grécka 314. Členské štáty dostanú šesťtisíc eur na každého relokovaného utečenca, čo v prípade Slovenska predstavuje 4,71 milióna eur.
Nie sme pripravení, hovorí Blaha
"Chceme im pomôcť, ale na druhej strane si realisticky uvedomujeme, že to môže mať aj konzekvencie na slovenskú spoločnosť, ktorá je relatívne konzervatívna, a tým by to mohlo viesť k nárastu extrémizmu," myslí si predseda výboru Národnej rady pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer).
Slovenská spoločnosť podľa neho ešte nie je na migrantov pripravená. Ako poznamenal, ide o postupný proces, ktorý v iných západných európskych krajinách trval desaťročia.
"Treba s tým pracovať a vytvárať väčší priestor pre toleranciu a otvorenosť v slovenskej spoločnosti, ale to nemôže spraviť diktát Bruselu povinnými kvótami," upozornil.
Dodáva, že ten vytvára byrokratický moloch, ktorý má zastaviť nielen slobodnú vôľu utečencov, ale navyše vznikla situácia, keď krajiny, ktoré nesúhlasia s povinným kvótami, sú označované za xenofóbne a rasistické.
Prijatých 785 utečencov by nebol konečný početČítajte
Únia nechce byť solidárna s utečencami
Blaha zopakoval, že Slovensko je za dobrovoľnosť, teda, aby sa žiadatelia o azyl dostali do tých krajín, do ktorých chcú ísť, kde majú svoje komunity alebo ekonomickú základňu.
Myslí si, že únia paradoxne kvótami nechce byť solidárna s utečencami, ale s najväčšími a najbohatšími štátmi, ako sú Francúzsko a Nemecko.
"Určite sú na to pripravenejšie krajiny, ktoré majú s migrantmi dlhodobú skúsenosť, ale na Slovensku budú stratení. Aj pre nich samotných to bude utrpenie, takže namietame proti princípu internácie tam, kde nechcú byť," povedal.
"To nie je humánne. A keď niekto hovorí o humanizme a solidarite, tak by mal v prvom rade klásť dôraz na potreby týchto ľudí," uviedol.
Kvóty nie sú riešenie
Myslí si tiež, že kvóty sťažia situáciu európskych štátov, keďže motivujú prevádzačov k väčšiemu pašovaniu ľudí.
"Na druhej strane je tu humanistický a solidárny pohľad, že nemôžete nechať týchto ľudí v ich utrpení. Čiže Európa sa musí nejakým spôsobom snažiť vyriešiť túto otázku, ale kvóty nie sú riešenie," prízvukoval.
Za to napríklad považuje snahu o zlepšenie sociálnej a ekonomickej situácie v afrických krajinách, odkiaľ prúdia vlny utečencov.
"Inak budeme mať ťažkosti s migráciou dlhodobo," upozornil Blaha s tým, že Európa si musí uvedomiť fakt, že Afrika je jej interným problémom.
Riešenie prerozdeľovania utečencov je podľa Kaliňáka pokryteckéČítajte
Šebej nepovažuje kvóty za dobré
Hoci zavedenie povinných kvót ako princíp odmieta, na druhej strane je presvedčený o tom, že Slovensko sa dokáže postarať o 785 utečencov, ktorí by na základe prerozdeľovacieho kľúča Európskej komisie mali prísť na jeho územie.
Má ísť o žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey.
"Je to znak solidarity a určite to nie je také množstvo, s ktorým by sme si nevedeli poradiť," uviedol predseda zahraničného výboru Národnej rady František Šebej (Most-Híd).
Samotný návrh nepovažuje za dobrý, pretože kvótami sa, ako poznamenal, odsúva riešenie problémov, ku ktorému aj tak v budúcnosti bude musieť Európska únia dospieť.
"Keďže tí ľudia sú už reálne v Grécku a Taliansku, tak z čisto ľudskej solidarity a morálnych dôvodov by sa Slovensko malo vedieť o nich postarať," myslí si napriek tomu, že podľa neho ide o ľudí, ktorí nebudú mať ambíciu zostať na Slovensku.
Aj keď sú proti, netreba ich označovať za rasistov
Šebej nemá problémy s príchodom prvej várky žiadateľov o azyl, ktorí sa už nachádzajú v Grécku a Taliansku, a majú sa na základe komisiou navrhovaných kvót relokovať do ďalších štátov únie.
"Rozhodne sa však treba postaviť proti tomu, aby sa utečenci mechanicky prerozdeľovali, pretože nie všetky členské krajiny sú rovnaké a nie všetky sú kultúrne pripravené na to, aby absorbovali utečencov," povedal.
"Väčšina krajín strednej a východnej Európy vôbec nemá skúsenosti s africkými prisťahovalcami a tie kultúrne modely sú nekompatibilné," zdôraznil s tým, že slovenská diplomacia by mala dôrazne odmietnuť relokáciu ako pravidlo únie.
Aj keď sa proti príchodu týchto utečencov zdvihla na Slovensku vlna odporu, podľa Šebeja nie je vhodné hneď všetkých označiť xenofóbnou a rasistickou nálepkou.
Kvóty nechceme, na utečencov sa aj tak musíme pripraviťČítajte
Európa nedokáže uživiť masy utekajúcich ľudí
"Hoci u niektorých je to jednoznačne xenofóbny a rasistický motív, u iných je to akási úzkosť zo zmeny prostredia spôsobená nekompatibilnými komunitami. Je to inštinktívna obava, ktorej celkom dobre rozumiem," podotkol.
Myslí si tiež, že Európa nedokáže absorbovať ani uživiť obrovské masy ľudí, ktoré utekajú z Afriky pred rozvratom vo svojich krajinách a ekonomickou mizériou.
"Európa jednoducho bude musieť nájsť nejaký spôsob ako zabrániť takémuto prílevu a zabezpečiť im akceptovateľný život tam, odkiaľ prichádzajú," konštatoval.
Do skupiny ekonomických migrantov však nezaraďuje kresťanov zo Sýrie. "Tí utiekli zo svojej krajiny, lebo im išlo o holý život," upozornil Šebej.
Žitňanská hlasovala proti kvótam
Slovenská europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA/Európski konzervatívci a reformisti) tvrdí, že hlasovala proti návrhu Európskej komisie o relokácii migrantov, pretože je presvedčená, že kvóty nie sú dobrým riešením, ani pri rozmiestňovaní utečencov, ani pri počte žien vo vedení firiem, ani v žiadnej inej otázke.
V rozhovore uviedla, že imigrácia je ťažká téma, ale podstatu tohto problému podľa jej slov dobre vystihol Syed Kamall, predseda skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov v Európskom parlamente.
Jeho otec prišiel pred rokmi do Británie ako migrant z Guyany a - ako upozornila Žitňanská - Kamall dnes hovorí, že "moji rodičia prišli do Británie za lepším životom. Lepším životom pre seba a svoje detí. Keby sa neboli odhodlali k tomuto kroku, keby neboli opustili svoje domy, moja žena by dnes vyzerala asi inak. Keď vidím chudobu a tragédiu, ako je táto, srdce si mi želá, aby sme mohli dať takúto šancu každému. Ale rozum mi hovorí, že to nie je možné," zacitovala Žitňanská Kamallove slová.
Prichádzajú, lebo doma žiť nemôžu
"Európa, žiaľ, nedokáže a nemôže prijať všetkých ekonomických migrantov, ktorí by chceli prísť. Krajiny únie si však môžu nastaviť kritériá, ktoré budú 'win-win' - výhodné pre žiadateľa i pre prijímajúcu krajinu," povedala.
"Nastavenie kritérií, ktoré by pritiahli vzdelaných, schopných a do spoločnosti integrovateľných migrantov, je plne v rukách slovenskej vlády a je veľká chyba, že takého pravidlá zatiaľ na Slovensku nemáme," skonštatovala slovenská europoslankyňa.
Zároveň dodala, že utečenci sú úplne iná kategória. Tí opúšťajú svoje krajiny v dôsledku vojnových konfliktov či prenasledovaniu.
Neprichádzajú do Európy pre to, že by už nechceli žiť vo svojej krajine, ale preto, že vo svojej krajine žiť nemôžu. Nejde o dobrovoľný, ale nútený odchod, a keby mohli, vrátili by sa do svojej vlasti.
"V prípade týchto utečencov, ktorí hľadajú úkryt pred prenasledovaním a vojnou, by Slovensko malo byť schopné poskytnúť časti z nich dočasný azyl," tvrdí Žitňanská.
Krajiny by sa mali viac angažovať
Zároveň by sa však podľa nej krajiny, vrátane Slovenska, mali oveľa viac angažovať v pomoci ľuďom, ktorí trpia následkami vojen a prenasledovaním v krajinách v širšom okolí Európy.
Väčšina z nich netúži presťahovať sa sem, ale v pokoji žiť tam, kde sú doma.
"Taktiež je dôležité, aby rozvojová pomoc smerujúca do zaostávajúcich krajín bola konkrétna a adresná. Aby reálne pomohla ľuďom v núdzi a nekončila vo vreckách diktátorov," skonštatovala Žitňanská.
