BRATISLAVA, ROHOVCE. V pobytovom tábore v obci Rohovce, okres Dunajská Streda, sa momentálne nachádza 28 ľudí, ktorí na Slovensku požiadali o politický azyl.
K dispozícii majú priestory bývalých kasární, v jednej izbe spí desať, šesť alebo štyria ľudia. Môžu však využiť televíznu miestnosť, niekoľko počítačov s internetom, viacúčelové ihrisko, či knižnicu s publikáciami v anglickom, nemeckom alebo ruskom jazyku. O živote utečencov na Slovensku hovoril pre TASR Peter Privitzer, vedúci Pobytového tábora v Rohovciach.
Slovensko: Táto krajina nie je pre utečencovČítajte
Obavy z tábora
Tento tábor vznikol ešte v roku 2001, a to napriek nesúhlasu miestnych obyvateľov, ktorí dokonca proti jeho vzniku spísali aj petíciu. Ľudia sa obávali zvýšenej kriminality, násilnej činnosti, tábor prirovnávali ku katastrofe, hovorí Privitzer, ktorý ako vedúci tábora pracuje už od jeho vzniku.
Kapacita zariadenia v Rohovciach je 140 miest, momentálne je v ňom umiestnených 28 cudzincov, ktorí na Slovensku požiadali o politický azyl. Najviac žiadateľov je momentálne z Iraku a Ukrajiny.
Pobytový tábor v Rohovciach nie je žiadne väzenie. V našom zariadení majú žiadatelia možnosť požiadať o priepustku až na sedem dní, vysvetľuje Privitzer. Mnohí z nich navštevujú svojich známych v okolitých mestách alebo aspoň komunity ľudí z oblastí, z ktorých pochádzajú. Moslimovia sa pravidelne chodia modliť do Bratislavy.
Vybavenie
Miestnosti na spanie v pobytovom tábore sú až desaťposteľové, inak však majú žiadatelia k dispozícii stravu trikrát denne. Na deň dostávajú vreckové vo výške 0,40 eura. Učia sa aj slovenský jazyk. Žiadatelia, ktorí sú na Slovensku dlhšie ako jeden rok, môžu dokonca pracovať na základe schválenej žiadosti.
Pre mnohých z nich je však Slovensko stále tranzitnou krajinou, z ktorej pokračujú ďalej do Nemecka či Francúzska, priznáva vedúci. Hoci sa aj medzi utečencami podľa neho nájdu neprispôsobiví ľudia, všeobecne s nimi vážnejšie problémy nemajú. Majú svoje problémy, rozprávajú nám o svojom živote, či o pocitoch zo Slovenska, dodáva Privitzer.
Okrem tábora v Rohovciach, kam umiestňujú len mužov, existuje na Slovensku aj pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi (okr. Veľký Krtíš) a záchytný tábor v Humennom.
Hussainov príbeh
Medzi 28 cudzincami v pobytovom tábore, ktorí na Slovensku požiadali o azyl, je aj 61ročný Mazhar Hussain Syed z Pakistanu. Na Slovensko prišiel pre obavu o svoj život. TASR poskytol rozhovor.
Patrím k sunnitom v Pakistane a odišiel som, aby som si zaistil bezpečný život, hovorí Syed. Na Slovensku bol päť mesiacov v tábore v Sečovciach, kde to však podľa neho vyzeralo skôr ako väzenie.
Odtiaľ putoval do Humenného, kde prežil ďalší mesiac. Následne skončil v pobytovom tábore v Rohovciach.
Slovensko a jeho obyvatelia sa mu veľmi páčia. Voľný čas si vypĺňa najmä prechádzkami. Rád chodím mimo tábora, páči sa mi vaše poľnohospodárstvo. Slovensko a Slováci sú dobrí. Počas dňa hlavne spím, premýšľam, prechádzam sa, chodím si nakúpiť, opisuje svoj denný režim.
Jeho život v Pakistane však poznačila rodinná tragédia. Zostala mi tam rodina. Pôvodne som mal dve dcéry a syna. Jednu dcéru mi však zabili príslušníci Talibanu, vysvetľuje. Okrem dvoch detí mu tak ostala ešte manželka a otec.
"Môj syn je momentálne v hlavnom meste Pakistanu, Islamabáde. Manželka s dcérou žijú v inom meste. Na Slovensku nemám nikoho z rodiny a ani priateľov," dopĺňa.
Chcel by tu však v budúcnosti zostať, pretože sa mu na Slovensku páči. Doma som bol farmárom, preto sa mi páčia vaše polia, úroda, domáce zvieratá, rád sa na to dívam, uzavrel.
