BRATISLAVA. Rok prezidenta Andreja Kisku vo funkcii ukázal, že prezident, ktorý sa nemôže oprieť o reálnu podporu v parlamente, je odkázaný v rámci politickej činnosti len na svoje obmedzené právomoci.
Pre agentúru SITA sa tak vyjadril Kiskov protikandidát a súčasný premiér Robert Fico. Oceňuje, že "medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi existuje pravidelná a štandardná komunikácia".
Podľa Radoslava Procházku, ktorý skončil v prvom kole prezidentských volieb na treťom mieste, prezident Andrej Kiska potvrdzuje mnohé nádeje, ktoré boli s jeho zvolením spojené.
"Už v prvom roku napríklad stihol potvrdiť svoje predsavzatie, že bude chcieť byť prezidentom všetkých občanov, nie nástrojom vlády alebo opozície," uviedol Procházka vo vyhlásení.
Podľa Procházku súčasná hlava štátu účelne využíva svoje kompetencie v legislatívnom procese, jeho hlas silne zaznieva v zahraničnej politike, zdravotníctve aj justícii. "Je dôstojnou hlavou štátu," skonštatoval Procházka.
V prvom kole prezidentských volieb 15. marca 2014 zvíťazil Robert Fico, ktorý získal 531 919 hlasov (28 percent), Andreja Kisku volilo 455 996 občanov (24 percent). Radoslav Procházka skončil na tretej priečke, volilo ho 403 548 ľudí (21,24 percenta).
V druhom kole 29. marca zvíťazil Andrej Kiska, ktorý získal hlasy 1 307 065 voličov, čo predstavuje 59,38 percenta. Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Kiska sa tak po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi, ktorý bol prezidentom dve funkčné obdobia, stal novou hlavou štátu. Za prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2014.
Rok prezidenta Andreja KiskuČítajte
