BRATISLAVA. Najčastejšie si deti ublížia pádmi z výšok, pri bicyklovaní a korčuľovaní, futbale, na kúpalisku a na trampolíne.
„Počas prázdninových mesiacov sú deti nesústredené a uvoľnené, z čoho vyplýva zvýšené riziko úrazov. Je zapríčinené ich neopatrnosťou,“ myslí si Ivan Rovný z Úradu verejného zdravotníctva.
„Ročne evidujeme približne stotisíc úrazov detí. V čase prázdnin a dovoleniek sa počet zvyšuje asi o desať percent,“ povedala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová.
Pozor na trampolíny
Najčastejšími sú u detí zranenia hlavy a lebky, vykĺbeniny a vyvrtnutia či rôzne typy zlomenín, ukazujú štatistiky zdravotných poisťovní. Zranenia vznikajú pri úplne bežných športoch.
Iba za posledné dva týždne spôsobili aspoň dvadsať zranení trampolíny, ktoré pribúdajú na slovenských dvoroch, ihriskách či v parkoch. V medzinárodných štatistikách sú aj smrteľné úrazy.
„Deti boli z trampolíny vo vytržení,“ opisuje svoju skúsenosť Katarína Hvozdíková. Zaviedla síce pravidlo, že vždy skáče iba jeden, no deti neposlúchli.
Šesťročný syn narazil kolenom do tváre mladšej sestry. „Ona prišla o dva mliečne zuby, on dostal tri stehy,“ povedala.
Najčastejšie si deti porania končatiny, menej časté, ale závažnejšie sú poranenia hlavy. Pády mimo trampolíny spôsobujú najmä úrazy hlavy a chrbtice.
Úrazový chirurg neodporúča trampolíny v domácnostiach, rodičovský dozor často nestačí. „Využite detské ihriská, kde je dohľad a dieťa má vymedzený časový limit. Dovoľte skákať len jednému dieťaťu. Neodporúčal by som dávať na trampolínu deti menšie ako šesť rokov,“ povedal Jozef Kubašovský.
V premávke sú stratené
Hrozbou pre deti je aj premávka na cestách, dopravné úrazy bývajú podľa Rovného často smrteľné alebo majú doživotné následky. Prilbu a chrániče pri bicyklovaní a korčuľovaní považujú odborníci za nevyhnutnosť.
„Pri rýchlosti jedenásť kilometrov za hodinu dokáže byť pád na hlavu smrteľný. Pri tejto rýchlosti pritom ide o bežný pád z bicykla,“ vysvetľuje záchranár Samuel Hruškovic.
Veľká časť úrazov sa stáva na vedľajších cestách a križovatkách. Deti nepoznajú pravidlá cestnej premávky, nedokážu vyhodnotiť brzdnú dráhu a často riskujú.
Nebezpečné sú pre ne najmä menšie a tichšie autá, veľké vzbudzujú prirodzený rešpekt. Podľa Hruškovica dieťa mladšie ako dvanásť rokov nevie správne posúdiť dopravnú situáciu a primerane reagovať.

Beata
Balogová
