Historický kalendár - 20. januára

20. januára

1612 -- vo Viedni zomrel rímsko-nemecký cisár, český a uhorský kráľ Rudolf II. Habsburský. Syn Maximiliána II. V r. 1583 sa stala Praha jeho sídelným mestom. Rozšíril Pražský hrad, kde zhromaždil rozsiahle umelecké zbierky výtvarného umenia. Venoval sa alchýmii a astrológii, bol mecenášom vedcov a umelcov. Jeho dvornými matematikmi a astronómami boli Tycho de Brahe a Johannes Kepler. Bojoval s Turkami (15-ročná vojna s Osmanskou ríšou) a v r. 1604-06 čelil Bočkaiovmu povstaniu. Narodil sa 18. júla 1552.

1775 -- v Lyone sa narodil francúzsky fyzik a matematik André-Marie Ampére, člen Francúzskej akadémie vied. Profesor na Collége de France, položil základy elektromagnetizmu, autor Teórie elektrodynamických javov, formuloval dôležité zákony - Ampérov zákon, Ampérovo pravidlo. Zomrel 10. júna 1836 v Marseille.

1858 -- narodila sa švédska prozaička Selma Lagerlöfová, najoriginálnejšia predstaviteľka švédskeho novoromantizmu, členka Švédskej akadémie. Preslávila sa románom Gösta Berling a rozprávkovou knihou Zázračná cesta Nilsa Holgerssona s divými husami po Švédsku. Po ceste do Palestíny napísala veľký vysťahovalecký román Jeruzalem. Slávne sú jej sfilmované mystické, strašidelné novely, napr.: Poklad pána Arna. Nasledovala rodová trilógia na tému viny a pomsty: Charlotte Löwensköldová, Löwensköldov prsteň, Anna Swärdová. Ako prvá žena dostala Nobelovu cenu za literatúru (1909). Zomrela 16. marca 1940.

1873 -- narodil sa dánsky prozaik Johannes Vilhelm Jensen, ústredná osobnosť dánskej literatúry 20. stor. Prvé obdobie uzatvoril svojím vrcholným dielom - románom Kráľov pád. Po ceste do Ameriky veril technickému pokroku a modernej civilizácii. V románovom cykle Dlhá cesta rozvinul svoju teóriu-mýtus o sťahovaní národov a civilizácie zo severnej Európy. Poviedky z Himmerlandu patria medzi vrcholy jutskej regionálnej literatúry. Autor historických štúdií a esejí. Nositeľ Nobelovej za literatúru (1944). Zomrel 26. novembra 1950 v Kodani.

1920 -- v Rimini sa narodil taliansky filmový režisér a scenárista Federico Fellini, klasik svetovej kinematografie. Manžel herečky Giulietty Masini. Do kinematografie vstúpil s vlnou neorealizmu (spoluautor filmu Rím, otvorené mesto, réžia R. Rossellini). Za filmy Cesta, Cabiriine noci, Amarcord a autobiograficky ladený film 8 1/2 získal Oscarov. Silná spätosť Felliniho s Rímom sa prejavila vo filmoch Sladký život, Satyrikon a Roma. Ďalšie filmy: Giulietta a duchovia, Casanova, Mesto žien, A loď pláva, Ginger a Fred, Hlas Mesiaca, Interview. V r. 1993 dostal Oscara za celoživotné dielo. Zomrel v Ríme 31. októbra 1993.

1922 -- v meste Boržomi v Gruzínsku sa narodil slovenský letecký stíhač, dôstojník Otto Smik. Patril medzi piatich najlepších československých letcov vo Veľkej Británii - zostrelil 9 lietadiel a zneškodnil 3 riadené strely V-1. Bol veliteľom perute Royal Air Force (RAF). Nositeľ najvyššieho britského leteckého vyznamenania DFC, čs. vojenských vyznamenaní a francúzskeho vyznamenania Croix de Guerre (in memoriam). 28. novembra 1944 zahynul v Ittersume v Holandsku.

1927 -- v Hriňovej sa narodil choreograf a tanečník Štefan Nosáľ, dlhoročný umelecký vedúci tanca a choreograf súboru Lúčnica, priekopník v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Od r. 1949 sólista súboru Lúčnica, od r. 1951 choreograf a vedúci Lúčnice. V r. 1953 absolvoval Stavebnú fakultu v Bratislave, v r. 1957 Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Od r. 1968 pedagóg na VŠMU, v r. 1972-92 vedúci Katedry tanečnej tvorby, 1980 profesor na VŠMU. Vydal vysokoškolskú učebnicu: Choreografia ľudového tanca a tiež spomienkovú knihu: Môj život Lúčnica. Vytvoril vyše stovky choreografických diel. Tvoril tiež vo filme, televízii: Rok na dedine. Choreograficky spolupracoval so Slovenským národným divadlom v Bratislave, so SĽUK-om, Podduklianskym ukrajinským súborom, Národným divadlom v Prahe, Československým štátnym súborom v Prahe, Kráľovskou operou v Antverpách, Folkloristisch Danstheather v Amsterdame, Štátnym súborom ŽOK - Moldavsko, Štátnym súborom Tunisu, Súborom Tamburitza, Pittsburgh - USA a Leningradským Musik - hall. Režisér programov folklórnych festivalov vo Východnej, Detve i v Strážnici. Za svoju prácu získal mnohé ocenenia medzinárodné a najvyššie domáce, v r. 1989 mu bol udelený titul Národný umelec, v r. 1997 Rád Ľudovíta Štúra. Vychoval niekoľko desiatok choreografov a vedúcich profesionálnych i amatérskych súborov.

1930 -- narodil sa český filozof, prozaik, básnik a publicista, prekladateľ, profesor na FF UK v Bratislave Egon Bondy, vlastným menom Zbyněk Fišer. Až do r. 1990 jeho básnické a prozaické diela vychádzali v samizdate alebo v exile. V poézii vystúpil zač. 50. rokov s programom totálneho realizmu, ovplyvnený surrealizmom. Jeho básne boli zhudobnené rockovou skupinou The Plastic People of the Universe. Z diela: Útěcha z ontologie, Buddha, Poznámky k dějinám filosofie, Kratés, Filosofické eseje, Básnické dílo Egona Bondyho, Nepovídka.

1930 -- narodil sa americký kozmonaut Edwin Eugene Aldrin, druhý človek, ktorý vstúpil 20. júla 1969 spolu s N. A. Armstrongom z trojčlennej posádky Apollo 11 na Mesiac.

1940 -- v Prahe sa narodila česká filmová herečka Jana Brejchová. Ako herečku ju v jej trinástich rokoch objavil Ladislav Helge, asistent režiséra, pre film Olověný chléb. Od tej chvíle nakrúcala jeden film za druhým. Bolo ich približne 50. Výrazné ženské postavy vytvorila vo filmoch: Vlčí jáma, Vyšší princip, Každý den odvahu, Kdyby tisíc klarinetů, Baron Prášil, Zabil jsem Einsteina, pánové, Noc na Karlštejně, Hodíme se k sobě, miláčku?, Mladý muž a bílá velryba, Panna a netvor, Skalpel, prosím, Citlivá místa, Má je pomsta, Návrat ztraceného ráje. Hrala v televíznych seriáloch: F. L. Věk, Po francouzsku, Král a žena, Půlpenny, Arabela, Hrad z písku. Objavovala sa i v mnohých zahraničných filmoch, najmä nemeckých, maďarských a rakúskych. Od 80. rokov hrá tiež v divadle.

1946 -- v Missoule, štát Montana, sa narodil americký filmový scenárista a režisér David Lynch. Absolvoval Academy of Fine Arts vo Philadelphii, neskôr študoval v Center of Advanced Film Studies v Los Angeles. Presadil sa ako tvorca provokatívnych a vizuálne bohatých filmov odhaľujúcich temné stránky ľudskej psychiky. Jeho druhý celovečerný film: Sloní muž získal 8 nominácií na Oscara, mimoriadnu odozvu vyvolali filmy: Modrý zamat a Divokosť v srdci (Zlatá palma - 1990). Ďalšie diela: televízny seriál Twin Peaks, filmy: Mazacia hlava, Lost Highway, Mulholland Drive a i.

1993 -- v Tolochenaz vo Švajčiarsku zomrela britská a americká divadelná a filmová herečka belgického pôvodu Audrey Hepburnová, vl. m. Edda H. van Heemstra. Začiatkom 50. rokov upútala v hre Gigi, uvádzanej na Broadwayi, a za herecký výkon vo svojom prvom americkom filme Prázdniny v Ríme dostala Oscara. V 50. a 60. rokoch vytvorila hlavné úlohy vo filmoch: Sabrina, Vojna a mier, Príbeh mníšky, Raňajky u Tiffanyho, My Fair Lady, Ako ukradnúť Venušu. Venovala sa humanitárnej činnosti pre UNICEF. Narodila sa 4. mája 1929 v Ixelles v Belgicku.

1994 -- v Chicagu zomrel slovenský letec, gen. Ján Ambruš. V r. 1940-41 veliteľ 312. bombardovacej perute britského letectva, 1943-45 čs. vojenský atašé v Kanade, po vojne veliteľ letectva 4. vojenskej oblasti, poslanec SNR za DS. V r. 1948 emigroval do USA. Narodil sa 19. mája 1899 v Gornej Mitropoliji v Bulharsku.

1997 -- v Bratislave zomrel grafik a ilustrátor Albín Brunovský, Študoval na VŠVU v Bratislave u prof.
Vincenta Hložníka, od r. 1967 pôsobil na VŠVU ako pedagóg. Patril k najvýznamnejším slovenským grafikom a ilustrátorom konca 20. stor. V tvorbe rozvinul poetiku imaginatívneho realizmu. Zaoberal sa maľbou na drevo miniaturistickou technikou, často používal techniku farebného leptu a akvatinty. Ilustroval knihy pre dospelých i pre deti. Nositeľ mnohých domácich i zahraničných ocenení. Narodil sa 25. decembra 1935 v Zohore.

1998 -- obe komory Parlamentu Českej republiky zvolili Václava Havla za prezidenta ČR.

Historický kalendár - 20. januára

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

Ultra Last Minute

Historický kalendár - 20. januára

Hlavné správy zo Sme.sk

Neprehliadnite tiež

Sportnet

Už ste čítali?