Referendá a iniciatívy na jeho vyhlásenie na Slovensku
22. októbra 1994 - Krátko pred voľbami do Národnej rady (NR) SR parlament odhlasoval plebiscit s najobľúbenejšou otázkou predsedu Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) Jána Ľuptáka. Znela, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí p
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
oužitých v privatizácii. Voliči historicky prvé referendum ignorovali a skončilo sa fiaskom. Pre nízku účasť na hlasovaní (okolo 20 % občanov) bolo neplatné.
23. a 24. mája 1997 - Na základe uznesenia parlamentu prezident Michal Kováč vypísal referendum s otázkami, či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Zároveň sa konala petičná akcia vtedajšej opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu, ktorú podpismi podporilo 521 tisíc občanov. Prezident Michal Kováč spojil tieto otázky do jedného referenda. Vtedajší minister vnútra Gustáv Krajči do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované bez otázky o priamej voľbe. Ústredná komisia pre referendum konštatovala, že referendum bolo zmarené. Po odchode Michala Kováča z funkcie prebral jeho právomoci vtedajší premiér Vladimír Mečiar a dal amnestiu ľuďom, ktorí sa podieľali na zmarení referenda.
25. a 26. septembra 1998 - Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998 krátko pred parlamentnými voľbami HZDS doslova lámalo rekordy. V pomerne krátkom čase zhromaždilo 620 tisíc podpisov. Zastupujúci prezident Vladimír Mečiar potom na dni, keď sa konali voľby, vyhlásil aj referendum, no nehlasovalo v ňom dosť voličov a bolo neplatné.
24. augusta 1999 - Prezident Rudolf Schuster sa rozhodol, že nevypíše referendum o používaní jazykov národnostných menšín v úradnom styku a neprivatizácii strategických podnikov požadované petíciou, ktorú organizovalo HZDS a SNS, lebo by bolo v rozpore s Ústavou SR. Prezident vychádzal zo šiestich posudkov, z ktorých päť vyhlásenie referenda neodporúčalo. Jeden z posudkov vypracoval vysoký komisár OBSE Max van der Stoel. Petíciu za vypísanie referenda podpísalo 381 529 občanov.
11. novembra 2000 - Väčšina občanov SR dala jasne najavo, že je proti predčasným voľbám. Na referende o predčasných parlamentných voľbách sa podľa Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR) zúčastnilo 20,03 percenta oprávnených voličov, preto ÚKR vyhlásila plebiscit za neplatný. Občania sa v ňom mali vyjadriť k otázke: "Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?" Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných iniciovalo HZDS a petičné hárky podpísalo 697 900 občanov SR.
31. januára 2002 - Referendum o tom, či sa má privatizovať 49-percentný balík Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), poslanci NR SR neschválili. Poslanec Robert Fico (SMER) požadoval, aby sa občania v plebiscite vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vlády privatizovať 49 percent akcií tejto spoločnosti. Z prítomných 107 za návrh hlasovalo 40 poslancov (30 - HZDS, 5 - nezávislí, 5 - PSNS), proti bolo 54, nehlasoval jeden a zdržalo sa 12 poslancov. Fico okrem toho navrhol, aby sa občania vyjadrili aj k tomu, či súhlasia, aby o privatizácii SPP, Západoslovenských energetických závodov, Stredoslovenských a Východoslovenských energetických závodov, Slovenskej pošty, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Železníc SR, Slovenských elektrární a štátnych podnikov Lesy Bratislava, Trenčín, Košice, Prešov a Stredoslovenských a Severoslovenských lesov rozhodovala na návrh vlády Národná rada SR aspoň trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.
15. januára 2003 - Národná rada nesúhlasila s návrhom uznesenia, ktorým sa malo vypísať referendum o vstupe Slovenska do NATO. Návrh predložila skupina poslancov za Komunistickú stranu Slovenska. Z prítomných 132 za návrh hlasovalo 11 poslancov (všetci KSS), proti bolo 110 a zdržalo sa 11 poslancov.