Slovenský minister zahraničia sa dotkol aj problémov v eurozóne a Grécku.
BRATISLAVA. Situácia v medzinárodnom priestore sa za posledný rok zhoršila. No krízy boli užitočné aj v tom, že otriasli sebaklamom, v ktorom sme žili. Vo svojom úvodnom príhovore na medzinárodnom bezpečnostnom fóre GLOBSEC to uviedol minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
"Veľa záležitostí v medzinárodnej agende išlo od zlého k horšiemu," povedal Lajčák na úvod. Krízy okolo nás podľa jeho slov poukázali aj na to, že sme sa často zamerali na riešenie svojich vnútorných problémov, ktoré sú v porovnaní s okolím malé. "Musíme mať realistické plány, realistické očakávania," vyzval Lajčák.
Kríza na Ukrajine
Šéf rezortu diplomacie venoval časť svojho príhovoru aj kríze na Ukrajine. "Minulý rok, keď som hovoril o Ukrajine, hovoril som o novom druhu nestability hneď za naším chrbtom. Dnes vieme, že nestabilita sa tu nanešťastie usadila a nezdá sa, že by bola na odchode," priblížil.
Ako dodal, problematické sú aj vzťahy s Ruskom, ale neexistuje vyriešenie tohto problému bez Ruska.
"Ukrajina má dnes najviac proreformnú vládu, ale existuje veľa ľudí vonku aj vnútri krajiny, ktorí by boli radi, keby tento reformný plán zlyhal," dodal.
Problémy v Grécku
Minister sa zároveň dotkol aj problémov v eurozóne a Grécku. Vyzval, aby Grécko prijalo striktné opatrenia. "Na druhej strane je pochopiteľné, že cieľom je postaviť krajinu opäť na nohy a nie ich stále držať na kolenách," dodal s tým, že prípadný odchod Grécka z eurozóny bude mať vplyv aj na ostatné krajiny eurozóny.
V Bratislave v hoteli Kempinski River Park sa oddnes koná jubilejný 10. ročníku medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC. Na podujatí sa bude preberať ukrajinská kríza, s tým súvisiace kroky Moskvy a európska politika voči nej, budúcoročný summit NATO vo Varšave, obrana, energetická a kybernetická bezpečnosť, Islamský štát a vzostup islamského extrémizmu.
Na konferencii sa zúčastní tisícka hostí z viac ako 70 krajín. Medzi nimi budú prezidenti Slovenska, Poľska, Chorvátska, Gruzínska, Estónska či Macedónska, ministri zahraničných vecí, obrany, predstavitelia EÚ a NATO.
