BRATISLAVA. Komisár Rady Európy (RE) pre ľudské práva Nils Muižnieks v piatok na záver svojej päťdňovej návštevy na Slovensku vyhlásil, že bol svedkom hlboko zakorenenej segregácie Rómov.
Vyjadril želanie, aby Slovensko ešte ambicióznejšie podporovalo začleňovanie Rómov a ľudí s postihnutím do spoločnosti. Upozornil, že je možné na to využiť štrukturálne fondy Európskej únie.
Pragmatickejšia diskusia
Muižnieks tiež dúfa, že nasledujúca diskusia o problematike LGBTI ľudí, ktorá bola v SR dosiaľ poznačená nenávistnými prejavmi, bude pragmatickejšia.
Komisár vydá v októbri správu zo svojej cesty po Slovensku. V rozhovore pre TASR však už dnes odporučil, aby si Slovensko dávalo ambicióznejšie ciele v integrácii Rómov a nebolo spokojné so súčasnou situáciou, ale robilo oveľa viac, pretože potenciál má.
Muižnieks dospel k svojim zisteniam po návšteve, počas ktorej sa zameriaval na antidiskriminačné politiky na Slovensku, obzvlášť s dôrazom na ľudí so zdravotným postihnutím, na LGBTI ľudí a Rómov.
Absolvoval stretnutia s piatimi ministrami - spravodlivosti, vnútra, zahraničných vecí, školstva a práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj s dvoma zástupcami generálneho prokurátora, viceprimátorkou Košíc či množstvom mimovládnych organizácií.
Vyzdvihol novelu zákona
Komisár uviedol, že v SR zažil hlboko zakorenenú segregáciu Rómov - nielen v špeciálnych školách, ale dokonca v zmiešaných oblastiach, kde nedochádza ku kontaktom medzi Rómami a väčšinovou populáciou.
Vyzdvihol však niekoľko veľmi dobrých iniciatív, napríklad plánovanú novelu školského zákona, ktorá bude zakazovať umiestňovanie detí do špeciálnych škôl len preto, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Komisár dodal, že bude treba urobiť oveľa viac než len legislatívne zmeny, aby sa Rómovia začlenili do spoločnosti. Podľa jeho názoru treba viac predškolskej výchovy malých Rómov, viac rómskych asistentov, mimoškolských aktivít a klubov pre Rómov. "Potrebná je väčšia snaha o zaradenie rómskych detí a detí s postihnutím do bežného školstva," uviedol.
Diskusia na Slovensku o komunite LGBTI ľudí podľa komisárovho názoru mimoriadne rozdeľovala spoločnosť a zaznelo v nej mnoho nenávistných slov na adresu tejto menšiny. Odporúča, aby v SR nasledovalo intenzívnejšie vzdelávanie o právach týchto menšín.
Citlivejšia politika
Muižnieks takisto dúfa, že sa bude presadzovať citlivejšia politika voči obetiam homofóbnych trestných činov. Takisto ho znepokojili početné správy o použití neprimeranej sily pri policajných zásahoch v rómskych osadách. Tieto incidenty sú podľa neho odkladané alebo vyšetrované pomaly.
Komisár sa na Slovensku zaoberal aj štruktúrami na ochranu ľudských práv. "Povzbudzoval som slovenské orgány, aby nepoľavovali v úsilí posilniť nezávislosť a efektívnosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP). Viem, že sú plánované legislatívne a rozpočtové zmeny, ktoré zabezpečia, aby sa toto stredisko posunulo zo štatútu B na štatút A," vysvetlil.
Zdôraznil tiež, že úrad ombudsmanky (verejnej ochrankyne práv) potrebuje ďalšie finančné prostriedky. "Už nejaký čas sú činnosti úradu podfinancované a bez ohľadu na rozdielne politické názory medzi súčasnou ombudsmankou a výkonnou mocou by bolo nanajvýš vhodné, aby bol jej hlas vypočutý," dodal Lotyš Muižnieks.
So záujmom si vypočul plány na zriadenie úradu komisára pre deti a úradu komisára pre ľudí s postihnutím. S uspokojením tiež prijal správu, že Slovensko má prijatú národnú stratégiu pre ľudské práva, ktorá umožní v tejto problematike koherentnejšie a dlhodobejšie riešenia.
Utečenecká kríza
Svet zažíva najhoršiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny, ako uviedla ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI).
Tri štvrtiny Slovákov nesúhlasia s prijatím migrantov do našej krajiny. Komisár na tento fakt zareagoval slovami, že problém postihuje celú Európu, nielen Slovensko. Podľa neho európsky migračný a azylový systém teraz skolaboval.
"Migrantov zachraňuje Taliansko a tí sa presúvajú do Nemecka a Švédska - toto nie je udržateľný systém," uviedol Muižnieks.
"Už by sme mali prestať byť prekvapení náhlym prílevom migrantov a mali by sme zaviesť nejaký mechanizmus solidarity. Možno kvóty nie sú jediný spôsob, ako to dosiahnuť, ale treba vytvoriť funkčný systém solidarity," dodal.
Možno si napríklad predstaviť, že desaťtisíc Ukrajincov bude žiadať na Slovensku o azyl, uviedol komisár. V takom prípade by Slovensko žiadalo Európu o solidaritu, ale nemalo by k dispozícii žiaden právny základ, aby to mohlo urobiť.
Pripomenul, že boli časy, keď Slováci potrebovali ochranu, potrebovali azyl a dostali ho. "Myslím si, že Slovensko je dostatočne bohaté, dostatočne európske, aby malo podiel na tejto debate," povedal Muižnieks.
Súvislosť s terorizmom
Komisár vysvetlil, prečo sú medzi migrantmi väčšinou muži a prečo ženy s deťmi alebo rodiny tvoria iba malé percento.
Podľa jeho slov je cesta veľmi nebezpečná a trvá dlho, niekedy až niekoľko rokov. Rodiny preto riešia situáciu tak, že vyšlú iba jedného člena a vkladajú doňho nádeje. Dúfajú, že sa s ním jedného dňa opäť spoja, alebo ich bude na diaľku podporovať.
Európania majú obavy, že medzi migrantmi sa môžu nachádzať teroristi, ale podľa komisára si treba uvedomiť, že nedávne teroristické útoky v Bruseli, Kodani či Paríži nespáchali migranti, ale naši "vlastní", domáci teroristi.
"Nie je žiadna priama súvislosť medzi migrantmi a terorizmom. A po druhé, mnoho ľudí, ktorí utekajú napríklad zo Sýrie, utekajú práve pred terorizmom, pred konfliktom. Potrebujú ochranu," povedal.
Vysvetlil, že je preto lepšie, aby migranti mohli legálne požiadať o azyl, teda museli sa zaregistrovať - a každá krajina by vedela, kto na jej územie vstúpil.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
