SME

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Štvrtinu nášho územia tvoria sopečné pohoria, k erupcii došlo naposledy asi pred 130–tisíc rokmi. Nie je vylúčené, že sa sopky ešte niekedy v ďalekej budúcnosti prebudia k životu.

[content type="img" render-type="pressphoto"title=""src="http://i.sme.sk/cdata/9/78/7872169/sopkyhlavna1.jpg" author="Foto: Martin Belej" longread-pos="full"]Tri prešovské sopky. Zľava Lysá stráž, Stráž a Šarišský hradný vrch.[/content]

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

Sopečná činnosť sa na území dnešného Slovenska skončila už na začiatku štvrtohôr. Sopečný pôvod má celkovo trinásť slovenských pohorí a zaberajú približne štvrtinu nášho územia. Dvanásť ich patrí do západokarpatskej provincie, jedine Vihorlatské vrchy k Východným Karpatom.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Sopečné pohoria

Oblasť Vnútorných Západných Karpát:

Slovenské stredohorie:

Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Ostrôžky, Javorie, Krupinská planina,

Matransko­slanská oblasť: Burda, Cerová vrchovina, Slanské vrchy a Zemplínske vrchy,

Oblasť Vnútorných Východných Karpát:

Vihorlatsko-gutinská oblasť:

Vihorlatské vrchy.

[/content]

Sopečná činnosť na území dnešných slovenských Karpát prebiehala najmä v treťohorách, skončila sa začiatkom štvrtohôr. Najstaršie slovenské sopečné pohoria majú vyše 16 miliónov rokov, ale najmladšia hora, Putikov vŕšok pri Novej Bani, len okolo stotisíc.

Staršia vulkanická činnosť prebiehala najmä v dnešnom Slovenskom stredohorí, ktoré tvorí súvislý pás sopečných pohorí, pôvodne stratovulkánov. Východoslovenské a juhoslovenské sopky, najmä v Cerovej vrchovine, sú o niečo mladšie.

Zvyšky mohutných sopečných kráterov, kalder, lávových prúdov či dosiek a podobných fenoménov sú pozorovateľné dodnes. Vidno ich na tvare Poľany, alebo centrálnej časti Vihorlatských, či Slanských vrchov.

Pre sopečné pohoria je typická ich geologická stavba. Tvoria ich najmä andezity a ryolity, ale aj dacity a bazalty, sprevádzané ďalšími horninami. Ich rozpadom vznikajú potom špecifické pôdne typy.

Po aktívnych sopkách nám okrem samotných pohorí ostal najmä bohatý výskyt rudných oblastí, čo sa odrazilo na intenzívnej banskej činnosti v minulosti. V tomto smere sú známe najmä Štiavnické, Kremnické či Slanské vrchy .

Vulkanická oblasť je tiež bohatá na minerálne pramene a podzemnú vodu. Termálne a minerálne pramene sa nachádzajú často na okrajových zlomoch pohorí a na ich styku s okolitými nížinami a kotlinami.

Zemetrasenia sa tiež vyskytujú najmä na úpätí a v podhorí vulkanitov, známa seizmicky aktívna zóna je napríklad v oblasti Vihorlatských vrchov.

Obnovenie vulkanickej činnosti na Slovensku je otázne. Vulkanológ Ladislav Šimon z Geologického ústavu Dionýza Štúra pre SME pred časom povedal, že sopečná činnosť nie je ukončená a vo vzdialenej budúcnosti nie je na našom území vylúčený ani vznik nového činného vulkánu. Či to však bude o tisíce, alebo o stotisíce rokov, sa nedá predvídať.

Martin Belej


Spišsko–šarišské medzihorie

Tri sopky tvoria kolorit Prešova

Pri príchode do Prešova vidieť už zďaleka tri izolované vrchy vulkanického pôvodu. Šarišský hradný kopec, Stráž a Lysá Stráž sú vyhľadávaným miestom vychádzok.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Rezervácie na sopkách

Šarišský hradný vrch

Fintické svahy

Kapušiansky hradný vrch

[/content]

Hoci tieto kužeľovité andezitové neovulkanity geneticky súvisia so susednými Slanskými vrchmi, nie sú ich súčasťou.

Vystupujú v južnej časti Spišsko­šarišského medzihoria, ktoré má veľmi pestré geologické zloženie. Okrem troch spomínaných vrchov ho tvorí aj chrbát, ktorý sa tiahne východným smerom od Stráže a končí sa Kapušianskym hradným vrchom.

Najznámejší a najnavštevovanejší je Šarišský hradný vrch. Na jeho vrcholovej plošine stoja zrúcaniny Šarišského hradu, kde prebiehajú rozsiahle záchranné práce a množstvo kultúrno-spoločenských akcií, najmä v lete. Hradný vrch poskytuje výborný výhľad do okolia.

Lysá stráž zasa bola v minulosti vyhľadávaným miestom pre štart vetroňov a paraglajdistov, spolu so Strážou ju však v posledných rokoch zasiahli veľké veterné kalamity, ktoré zmenili ich prírodné prostredie a charakter. Ráz krajiny mení aj niekoľko kameňolomov v oblasti.

Na svahoch sopečných vrchov a hrebeňov vznikli vzácne lesné a rastlinné spoločenstvá. Ochraňujú ich prírodné rezervácie Šarišský hradný vrch, Fintické svahy a Kapušiansky hradný vrch.

(bel)


Vihorlatské vrchy

Morské oko prirodzene starne

Vihorlatské vrchy patria k najmladším sopečným pohoriam Slovenska. Vznikali koncom treťohôr, oddeľujú od seba územia južného a horného Zemplína. Najvyšším vrcholom je Vihorlat, veľmi známy je aj andezitový skalný vrchol Sninského kameňa.

Práve Vihorlatské vrchy majú, s výnimkou Poľany, dodnes najlepšie viditeľnú mohutnú kalderu v centrálnej oblasti. V jej strede leží jazero Morské oko.

V literatúre sa často uvádza, že Morské oko je sopečným jazerom, ale nie je to tak. Vzniklo po mohutnom plošnom zosuve pôdy z okolitých svahov, ktorý zahradil kotlinu v údolí potoka Okna. Hrádza bola neskôr umelo zvýšená. Dnes má jazero rozlohu takmer 14 hektárov a hĺbka na niektorých miestach dosahuje až 20 metrov.

Morské oko prirodzene starne. Zanášajú ho sedimenty, pomaly sa mení jeho charakter. Tento proces možno sledovať aj v porovnaní s menšími jazerami v okolí.

Najväčším prírodným bohatstvom Vihorlatských vrchov sú zvyšky pôvodných karpatských pralesov. Okrem viacerých maloplošných rezervácií je veľká časť pohoria súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

S výnimkou oblasti Morského oka a Sninského kameňa bola prevažná časť Vihorlatských vrchov súčasťou vojenského výcvikového pásma. Dnes je takmer celé pohorie prístupné.

(bel)

Morské oko, v pozadí Sninský kameň. Foto: FOTKY SME.SK


Zemplínske vrchy

Vo viniciach majú obsidián

Hoci sú Zemplínske vrchy medzi slovenskými sopečnými pohoriami najnižšie, predsa sa s nimi spája fenomén svetového významu. Na ich juhozápadných svahoch sa totiž rozprestiera slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti.

Práve vulkanické podložie a na ňom ležiace pôdy do značnej miery ovplyvnili vznik prostredia, v ktorom sa rodí a vyrába svetoznáme víno.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3RVV na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3RVV na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Petícia za Harabina má jeho osobné údaje. Môže ich mať každý, hovorí

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Štefan Harabin.

Rezník po kritike sľúbil, že Reportéri sa objavia na RTVS od jesene

Bude vraj lepšia a dravšia. Šéf televízie Jaroslav Rezník vysvetľoval členom Rady RTVS, prečo pozastavil jedinú investigatívnu reláciu.

Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník počas zasadnutia Rady Rozhlasu a televízie

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.

Šikanu v Demandiciach zachytáva video.

Harabin si za prezidenta trúfa, no k petícii sa nehlási

Občiansky kandidát na prezidenta potrebuje 15-tisíc podpisov. Bývalý šéf Najvyššieho súdu hovorí, že masovejšia podpora by ho do volieb posmelila.

Predsedajúcim a referujúcim sudcom je Štefan Harabin.

Exekučná amnestia sa blíži, štát by odpúšťal dlhy

V poisťovni Dôvera chce dlhy odpustiť štyritisíc ľudí. Či sa s Unionom pripoja k amnestii, ktorú pripravuje štát, zatiaľ nepovedali.

Lucia Žitňanská.

Stretol som desiatky satanom posadnutých ľudí, tvrdí exorcista

Exorcista môže pomôcť veriacemu človeku uniknúť pred problémami, ale nie ich vyriešiť, vraví psychiater Hunčík.

Kňaz a exorcista Ľuboš Václavek posväcuje kanceláriu žilinskej županky Eriky Jurinovej (OĽaNO).
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop