SME

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Štvrtinu nášho územia tvoria sopečné pohoria, k erupcii došlo naposledy asi pred 130–tisíc rokmi. Nie je vylúčené, že sa sopky ešte niekedy v ďalekej budúcnosti prebudia k životu.

[content type="img" render-type="pressphoto"title=""src="http://i.sme.sk/cdata/9/78/7872169/sopkyhlavna1.jpg" author="Foto: Martin Belej" longread-pos="full"]Tri prešovské sopky. Zľava Lysá stráž, Stráž a Šarišský hradný vrch.[/content]

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

Sopečná činnosť sa na území dnešného Slovenska skončila už na začiatku štvrtohôr. Sopečný pôvod má celkovo trinásť slovenských pohorí a zaberajú približne štvrtinu nášho územia. Dvanásť ich patrí do západokarpatskej provincie, jedine Vihorlatské vrchy k Východným Karpatom.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Sopečné pohoria

Oblasť Vnútorných Západných Karpát:

Slovenské stredohorie:

Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Ostrôžky, Javorie, Krupinská planina,

Matransko­slanská oblasť: Burda, Cerová vrchovina, Slanské vrchy a Zemplínske vrchy,

Oblasť Vnútorných Východných Karpát:

Vihorlatsko-gutinská oblasť:

Vihorlatské vrchy.

[/content]

Sopečná činnosť na území dnešných slovenských Karpát prebiehala najmä v treťohorách, skončila sa začiatkom štvrtohôr. Najstaršie slovenské sopečné pohoria majú vyše 16 miliónov rokov, ale najmladšia hora, Putikov vŕšok pri Novej Bani, len okolo stotisíc.

Staršia vulkanická činnosť prebiehala najmä v dnešnom Slovenskom stredohorí, ktoré tvorí súvislý pás sopečných pohorí, pôvodne stratovulkánov. Východoslovenské a juhoslovenské sopky, najmä v Cerovej vrchovine, sú o niečo mladšie.

Zvyšky mohutných sopečných kráterov, kalder, lávových prúdov či dosiek a podobných fenoménov sú pozorovateľné dodnes. Vidno ich na tvare Poľany, alebo centrálnej časti Vihorlatských, či Slanských vrchov.

Pre sopečné pohoria je typická ich geologická stavba. Tvoria ich najmä andezity a ryolity, ale aj dacity a bazalty, sprevádzané ďalšími horninami. Ich rozpadom vznikajú potom špecifické pôdne typy.

Po aktívnych sopkách nám okrem samotných pohorí ostal najmä bohatý výskyt rudných oblastí, čo sa odrazilo na intenzívnej banskej činnosti v minulosti. V tomto smere sú známe najmä Štiavnické, Kremnické či Slanské vrchy .

Vulkanická oblasť je tiež bohatá na minerálne pramene a podzemnú vodu. Termálne a minerálne pramene sa nachádzajú často na okrajových zlomoch pohorí a na ich styku s okolitými nížinami a kotlinami.

Zemetrasenia sa tiež vyskytujú najmä na úpätí a v podhorí vulkanitov, známa seizmicky aktívna zóna je napríklad v oblasti Vihorlatských vrchov.

Obnovenie vulkanickej činnosti na Slovensku je otázne. Vulkanológ Ladislav Šimon z Geologického ústavu Dionýza Štúra pre SME pred časom povedal, že sopečná činnosť nie je ukončená a vo vzdialenej budúcnosti nie je na našom území vylúčený ani vznik nového činného vulkánu. Či to však bude o tisíce, alebo o stotisíce rokov, sa nedá predvídať.

Martin Belej


Spišsko–šarišské medzihorie

Tri sopky tvoria kolorit Prešova

Pri príchode do Prešova vidieť už zďaleka tri izolované vrchy vulkanického pôvodu. Šarišský hradný kopec, Stráž a Lysá Stráž sú vyhľadávaným miestom vychádzok.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Rezervácie na sopkách

Šarišský hradný vrch

Fintické svahy

Kapušiansky hradný vrch

[/content]

Hoci tieto kužeľovité andezitové neovulkanity geneticky súvisia so susednými Slanskými vrchmi, nie sú ich súčasťou.

Vystupujú v južnej časti Spišsko­šarišského medzihoria, ktoré má veľmi pestré geologické zloženie. Okrem troch spomínaných vrchov ho tvorí aj chrbát, ktorý sa tiahne východným smerom od Stráže a končí sa Kapušianskym hradným vrchom.

Najznámejší a najnavštevovanejší je Šarišský hradný vrch. Na jeho vrcholovej plošine stoja zrúcaniny Šarišského hradu, kde prebiehajú rozsiahle záchranné práce a množstvo kultúrno-spoločenských akcií, najmä v lete. Hradný vrch poskytuje výborný výhľad do okolia.

Lysá stráž zasa bola v minulosti vyhľadávaným miestom pre štart vetroňov a paraglajdistov, spolu so Strážou ju však v posledných rokoch zasiahli veľké veterné kalamity, ktoré zmenili ich prírodné prostredie a charakter. Ráz krajiny mení aj niekoľko kameňolomov v oblasti.

Na svahoch sopečných vrchov a hrebeňov vznikli vzácne lesné a rastlinné spoločenstvá. Ochraňujú ich prírodné rezervácie Šarišský hradný vrch, Fintické svahy a Kapušiansky hradný vrch.

(bel)


Vihorlatské vrchy

Morské oko prirodzene starne

Vihorlatské vrchy patria k najmladším sopečným pohoriam Slovenska. Vznikali koncom treťohôr, oddeľujú od seba územia južného a horného Zemplína. Najvyšším vrcholom je Vihorlat, veľmi známy je aj andezitový skalný vrchol Sninského kameňa.

Práve Vihorlatské vrchy majú, s výnimkou Poľany, dodnes najlepšie viditeľnú mohutnú kalderu v centrálnej oblasti. V jej strede leží jazero Morské oko.

V literatúre sa často uvádza, že Morské oko je sopečným jazerom, ale nie je to tak. Vzniklo po mohutnom plošnom zosuve pôdy z okolitých svahov, ktorý zahradil kotlinu v údolí potoka Okna. Hrádza bola neskôr umelo zvýšená. Dnes má jazero rozlohu takmer 14 hektárov a hĺbka na niektorých miestach dosahuje až 20 metrov.

Morské oko prirodzene starne. Zanášajú ho sedimenty, pomaly sa mení jeho charakter. Tento proces možno sledovať aj v porovnaní s menšími jazerami v okolí.

Najväčším prírodným bohatstvom Vihorlatských vrchov sú zvyšky pôvodných karpatských pralesov. Okrem viacerých maloplošných rezervácií je veľká časť pohoria súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

S výnimkou oblasti Morského oka a Sninského kameňa bola prevažná časť Vihorlatských vrchov súčasťou vojenského výcvikového pásma. Dnes je takmer celé pohorie prístupné.

(bel)

Morské oko, v pozadí Sninský kameň. Foto: FOTKY SME.SK


Zemplínske vrchy

Vo viniciach majú obsidián

Hoci sú Zemplínske vrchy medzi slovenskými sopečnými pohoriami najnižšie, predsa sa s nimi spája fenomén svetového významu. Na ich juhozápadných svahoch sa totiž rozprestiera slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti.

Práve vulkanické podložie a na ňom ležiace pôdy do značnej miery ovplyvnili vznik prostredia, v ktorom sa rodí a vyrába svetoznáme víno.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

S kontrolou listov sa môžete stretnúť aj v práci. Je to legálne?

Právo na listové tajomstvo sa vzťahuje aj na e-maily či esemesky. Garantuje ho ústava i zákony

Čestná stráž Ozbrojených síl SR.

Danko chce obmedziť strany, súperov neodradil

Z SNS nepovedali, či pravidlo bude platiť aj pre registrované strany.

Laššáková jazdí zadarmo, Kiska za vlaky platí

Najvýhodnejšie podmienky cestovania majú sudcovia Ústavného súdu.

Prezident nastupuje do vlaku.

Vyprodukovali Kolesíka aj Procházku, dnes sú študentské liahne v útlme

Mladí poslanci Smeru rozdávali lístočky či potápali kolegov.

Andrej Kolesík.

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko.

Macron tesne vyhral prvé kolo prezidentských volieb.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop