SME

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Vďaka sopkám máme minerálne pramene, opály i falošný gejzír

Štvrtinu nášho územia tvoria sopečné pohoria, k erupcii došlo naposledy asi pred 130–tisíc rokmi. Nie je vylúčené, že sa sopky ešte niekedy v ďalekej budúcnosti prebudia k životu.

[content type="img" render-type="pressphoto"title=""src="http://i.sme.sk/cdata/9/78/7872169/sopkyhlavna1.jpg" author="Foto: Martin Belej" longread-pos="full"]Tri prešovské sopky. Zľava Lysá stráž, Stráž a Šarišský hradný vrch.[/content]

PRIPRAVILI: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár

Sopečná činnosť sa na území dnešného Slovenska skončila už na začiatku štvrtohôr. Sopečný pôvod má celkovo trinásť slovenských pohorí a zaberajú približne štvrtinu nášho územia. Dvanásť ich patrí do západokarpatskej provincie, jedine Vihorlatské vrchy k Východným Karpatom.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Sopečné pohoria

Oblasť Vnútorných Západných Karpát:

Slovenské stredohorie:

Vtáčnik, Pohronský Inovec, Štiavnické vrchy, Kremnické vrchy, Poľana, Ostrôžky, Javorie, Krupinská planina,

Matransko­slanská oblasť: Burda, Cerová vrchovina, Slanské vrchy a Zemplínske vrchy,

Oblasť Vnútorných Východných Karpát:

Vihorlatsko-gutinská oblasť:

Vihorlatské vrchy.

[/content]

Sopečná činnosť na území dnešných slovenských Karpát prebiehala najmä v treťohorách, skončila sa začiatkom štvrtohôr. Najstaršie slovenské sopečné pohoria majú vyše 16 miliónov rokov, ale najmladšia hora, Putikov vŕšok pri Novej Bani, len okolo stotisíc.

Staršia vulkanická činnosť prebiehala najmä v dnešnom Slovenskom stredohorí, ktoré tvorí súvislý pás sopečných pohorí, pôvodne stratovulkánov. Východoslovenské a juhoslovenské sopky, najmä v Cerovej vrchovine, sú o niečo mladšie.

Zvyšky mohutných sopečných kráterov, kalder, lávových prúdov či dosiek a podobných fenoménov sú pozorovateľné dodnes. Vidno ich na tvare Poľany, alebo centrálnej časti Vihorlatských, či Slanských vrchov.

Pre sopečné pohoria je typická ich geologická stavba. Tvoria ich najmä andezity a ryolity, ale aj dacity a bazalty, sprevádzané ďalšími horninami. Ich rozpadom vznikajú potom špecifické pôdne typy.

Po aktívnych sopkách nám okrem samotných pohorí ostal najmä bohatý výskyt rudných oblastí, čo sa odrazilo na intenzívnej banskej činnosti v minulosti. V tomto smere sú známe najmä Štiavnické, Kremnické či Slanské vrchy .

Vulkanická oblasť je tiež bohatá na minerálne pramene a podzemnú vodu. Termálne a minerálne pramene sa nachádzajú často na okrajových zlomoch pohorí a na ich styku s okolitými nížinami a kotlinami.

Zemetrasenia sa tiež vyskytujú najmä na úpätí a v podhorí vulkanitov, známa seizmicky aktívna zóna je napríklad v oblasti Vihorlatských vrchov.

Obnovenie vulkanickej činnosti na Slovensku je otázne. Vulkanológ Ladislav Šimon z Geologického ústavu Dionýza Štúra pre SME pred časom povedal, že sopečná činnosť nie je ukončená a vo vzdialenej budúcnosti nie je na našom území vylúčený ani vznik nového činného vulkánu. Či to však bude o tisíce, alebo o stotisíce rokov, sa nedá predvídať.

Martin Belej


Spišsko–šarišské medzihorie

Tri sopky tvoria kolorit Prešova

Pri príchode do Prešova vidieť už zďaleka tri izolované vrchy vulkanického pôvodu. Šarišský hradný kopec, Stráž a Lysá Stráž sú vyhľadávaným miestom vychádzok.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Rezervácie na sopkách

Šarišský hradný vrch

Fintické svahy

Kapušiansky hradný vrch

[/content]

Hoci tieto kužeľovité andezitové neovulkanity geneticky súvisia so susednými Slanskými vrchmi, nie sú ich súčasťou.

Vystupujú v južnej časti Spišsko­šarišského medzihoria, ktoré má veľmi pestré geologické zloženie. Okrem troch spomínaných vrchov ho tvorí aj chrbát, ktorý sa tiahne východným smerom od Stráže a končí sa Kapušianskym hradným vrchom.

Najznámejší a najnavštevovanejší je Šarišský hradný vrch. Na jeho vrcholovej plošine stoja zrúcaniny Šarišského hradu, kde prebiehajú rozsiahle záchranné práce a množstvo kultúrno-spoločenských akcií, najmä v lete. Hradný vrch poskytuje výborný výhľad do okolia.

Lysá stráž zasa bola v minulosti vyhľadávaným miestom pre štart vetroňov a paraglajdistov, spolu so Strážou ju však v posledných rokoch zasiahli veľké veterné kalamity, ktoré zmenili ich prírodné prostredie a charakter. Ráz krajiny mení aj niekoľko kameňolomov v oblasti.

Na svahoch sopečných vrchov a hrebeňov vznikli vzácne lesné a rastlinné spoločenstvá. Ochraňujú ich prírodné rezervácie Šarišský hradný vrch, Fintické svahy a Kapušiansky hradný vrch.

(bel)


Vihorlatské vrchy

Morské oko prirodzene starne

Vihorlatské vrchy patria k najmladším sopečným pohoriam Slovenska. Vznikali koncom treťohôr, oddeľujú od seba územia južného a horného Zemplína. Najvyšším vrcholom je Vihorlat, veľmi známy je aj andezitový skalný vrchol Sninského kameňa.

Práve Vihorlatské vrchy majú, s výnimkou Poľany, dodnes najlepšie viditeľnú mohutnú kalderu v centrálnej oblasti. V jej strede leží jazero Morské oko.

V literatúre sa často uvádza, že Morské oko je sopečným jazerom, ale nie je to tak. Vzniklo po mohutnom plošnom zosuve pôdy z okolitých svahov, ktorý zahradil kotlinu v údolí potoka Okna. Hrádza bola neskôr umelo zvýšená. Dnes má jazero rozlohu takmer 14 hektárov a hĺbka na niektorých miestach dosahuje až 20 metrov.

Morské oko prirodzene starne. Zanášajú ho sedimenty, pomaly sa mení jeho charakter. Tento proces možno sledovať aj v porovnaní s menšími jazerami v okolí.

Najväčším prírodným bohatstvom Vihorlatských vrchov sú zvyšky pôvodných karpatských pralesov. Okrem viacerých maloplošných rezervácií je veľká časť pohoria súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.

S výnimkou oblasti Morského oka a Sninského kameňa bola prevažná časť Vihorlatských vrchov súčasťou vojenského výcvikového pásma. Dnes je takmer celé pohorie prístupné.

(bel)

Morské oko, v pozadí Sninský kameň. Foto: FOTKY SME.SK


Zemplínske vrchy

Vo viniciach majú obsidián

Hoci sú Zemplínske vrchy medzi slovenskými sopečnými pohoriami najnižšie, predsa sa s nimi spája fenomén svetového významu. Na ich juhozápadných svahoch sa totiž rozprestiera slovenská časť Tokajskej vinohradníckej oblasti.

Práve vulkanické podložie a na ňom ležiace pôdy do značnej miery ovplyvnili vznik prostredia, v ktorom sa rodí a vyrába svetoznáme víno.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Čítajte ďalej

Tomanová používa jednostranné stanoviská, súdy ju rešpektujú

Súdneho znalca odvolávajúceho sa na komisárku pre deti Vieru Tomanovú stiahli z prípadu.

Ministerka Viera Tomanová na tlačovej konferencii prečítala svoje stanovisko, na otázky však neodpovedala.

Fiľo: Ešte som nesponzoroval žiadnu politickú stranu

Milan Fiľo otvorené rozhovory nezvykne poskytovať.

Milan Fiľo.

Na zhrdzavené a rozkradnuté dedičstvo komunistov pôjdu milióny

Závlahový systém je čoraz dôležitejší.

Na archívnych snímkach zo 70. a 80. rokov minulého storočia závlahový systém, ktorý sa v obmedzenom režime používa dodnes.
Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop