BRATISLAVA. Len čo vyplávalo na povrch prvé číslo z prieskumov o postoji Slovákov k prijatiu utečencov do našej krajiny, okamžite sa príležitosti chytil Marián Kotleba so svojou suitou.
Doteraz boli jeho cieľovou skupinou hlavne hodnotovo dezorientovaní mladí ľudia z vidieka, ktorých vláčil na protestné pochody proti Rómom. Teraz dostal šancu osloviť svojím strachom väčšiu skupinu ľudí.
Ako politik vie Kotleba dobre namixovať koktejl strachu a podať ho v dostatočných dávkach, aby sa mu ľudia odovzdali do rúk v stave apatie.
"V sobotu 16. mája 2015 sa konala v Brezne dlho očakávaná akcia – Pochod proti strachu. Cieľom pochodu bolo poukázať na dlhodobé neriešenie cigánskeho problému zo strany Ficovej vlády a na stupňujúci sa cigánsky teror v tomto kraji," píše sa na webe politickej strany Ľudová strana Naše Slovensko.
Spoločným menovateľom informácií na tejto stránke je neustály pocit ohrozenia zo strany Európskej únie, NATO, Rómov a všetkého, čo sa odlišuje od našich tradičných a kresťanských hodnôt.
Kristus by zaplakal
Katolícka cirkev má v našej spoločnosti najväčší počet ovečiek. Autority v kostoloch majú priamy vplyv na ľudí, ktorí sa pravidelne k nim utiekajú.
Výsledok prieskumu postojov Slovákov a temer nulová vôľa prijať ľudí v núdzi je veľmi zlou spätnou väzbou pre pastorov, ktorí kážu Božie slovo.
Málo počuť hlas učiteľov a vychovávateľov, ktorí by mali svojim žiakom vysvetľovať nielen škodlivosť návykových látok a ochranu životného prostredia, ale viesť ich k úcte ku všetkým ľuďom v ich inakosti.
A rodičia? Nezamestnaní sú frustrovaní z nedostatku a tí, čo ešte prácu majú, zúfalí z výplatnej pásky. Ich deti to majú pred očami každý deň, a tak sa nenamáhajú s tvorbou akejkoľvek životnej vízie.
Rómovia si ešte vedia pomáhať. Zoberme si príklad
Vytýkame Rómom ich nedôstojný život natlačený v tesných príbytkoch. Mnohokrát je za ním ľudskosť, ktorá ich donútila prichýliť vzdialených príbuzných bez strechy nad hlavou.
Takýchto príkladov sú na Slovensku stovky. Terénni sociálni pracovníci z komunitných centier by o nich mohli písať romány.
Počas druhej svetovej vojny dokázali v Čiernom Balogu prichýliť vo svojich príbytkoch aj ľudia z väčšinového obyvateľstva miestnych Rómov prenasledovaných nemeckými nacistami, hoci vedeli, že sa sami vystavia životnému ohrozeniu.
V tej istej obci si pred dvomi rokmi volili deviati z desiatich voličov Mariána Kotlebu za banskobystrického župana. Nie preto, že by deväť z desiatich voličov v Čiernom Balogu zmýšľalo rasisticky ako vodca. Skôr preto, že si vypili jeho koktejl strachu a uverili, že ich zachráni.
