BRATISLAVA. Slovensko zaostáva za vyspelým svetom v dĺžke a kvalite života a čelí hrozbe prudko rastúceho deficitu v zdravotníctve.
Vyplýva to z analýzy Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy "Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva".
"Naša krajina zaostáva v porovnaniach kvality zdravia počas života. Slováci spolu s Lotyšmi prežívajú najmenej rokov života v zdraví spomedzi 28 krajín Európskej únie," uviedol v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave riaditeľ inštitútu Peter Goliaš.
V priemere je to 54 rokov, teda o sedem rokov kvalitného života menej, ako je priemer Európskej únie a o 15 rokov menej ako v Nórsku.
"Podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, je tak na Slovensku sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom, Rakúskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, Švédskom či Švajčiarskom," informoval analytik inštitútu Ján Kovalčík.
Česko má podobné výdavky, ale výsledky sú lepšie
Zlé výsledky dosahuje Slovensko aj v štatistikách o odvrátiteľnej úmrtnosti, teda výskyte predčasných úmrtí, ktoré by nemali nastať pri adekvátnej liečbe.
"Táto úmrtnosť patrí k najvyšším v Európskej únii a po Maďarsku je druhá najhoršia v rámci OECD," podotkol.
Kovalčík upozornil, že napríklad Česko dosahuje s porovnateľnými výdavkami na zdravotnú starostlivosť výrazne lepšie výsledky, Poľsko to podľa neho dokáže dokonca s nižšími výdavkami.
Finančné vyhliadky v zdravotníctve v nasledujúcich desaťročiach bude podľa inštitútu negatívne ovplyvňovať starnutie obyvateľstva.
"Do roku 2060 môže deficit v zdravotníctve podľa našich výpočtov pri nezmenených politikách narásť až na dve percentá HDP a vytvoriť tak nový dlh na úrovni 73 percent HDP," povedal Matej Tunega z inštitútu.
Zdravie ľudí by mohli ovplyvniť tri opatrenia
Podotkol, že podiel poistencov vo veku 65 rokov a viac vzrástol od roku 2008 do roku 2013 na čerpaní zdrojov verejného zdravotného poistenia z 31 na 35 percent, pričom ich podiel na počte poistencov stúpol "len o 1,3 percenta".
"V nadchádzajúcich 11 rokoch sa očakáva dvakrát rýchlejší rast podielu seniorov, až o 2,6 percenta za každých päť rokov. Tlak na rast nákladov môže byť enormný," zhodnotil.
Zdravotný stav obyvateľstva i finančná situácia v zdravotníctve by sa dala podľa inštitútu ovplyvniť troma základnými opatreniami.
"Zlepšiť treba prevenciu, najmä čo sa týka chronických chorôb. Je potrebné zaviesť opatrenia na zvýšenie efektívnosti výdavkov v zdravotníctve a týka sa to opatrení ako lepšie riadenie nemocníc, zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní či zníženie nadmernej spotreby liekov," povedal Goliaš.
Za tretie opatrenie, bez ktorého nepôjde stabilizovať finančnú situáciu, označil postupné zavádzanie a zvyšovanie regulovanej spoluúčasti pacientov na hradení výdavkov za ambulantnú i nemocničnú starostlivosť. Tá by mala byť okolo piatich percent a postupne by sa mala zvyšovať.
Ochranné stropy by chránili pred finančnou záťažou
"Regulovaná spoluúčasť má potenciál eliminovať nadbytočné výkony, obmedziť nadbytočnú preskripciu liečiv a tiež zvýšiť ochotu ľudí obmedziť rizikové faktory životného štýlu, pretože k hrozbe zdravotných ťažkostí by pribudla aj hrozba finančnej záťaže," povedal Goliaš.
Tento variant podľa neho predpokladá aj zavedenie ochranných stropov, ktoré by chránili ľudí pred neúnosnou finančnou záťažou.
Analýza vznikla z iniciatívy experta KDH na zdravotníctvo Mariana Faktora a bola financovaná z grantu Nadácie Antona Tunegu.
Obsahuje 34 odporúčaní, ako zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a ako sa vyrovnať s finančnými vyhliadkami. Kompletnú analýzu možno nájsť na webovej stránke inštitútu.
"Chceme ňou prispieť k tlaku na to, aby sa diali správne veci. Nachádzajú sa v nej opatrenia, s ktorými by sme našli spoločnú reč s ministerstvom zdravotníctva," dodal Goliaš.
