Dunaj zaplavil Žitný ostrov pred 50 rokmi.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/2/78/7876652/572312-2.jpg" author="" longread-pos="full"]Rozvodnený Dunaj za sebou zanechal spúšť. Problémom číslo jeden bola pretrhnutá hrádza v Číčove. Každú sekundu cez ňu pretieklo vyše 1000 kubických metrov vody, ktoré zaplavovali ďalšie územia Žitného ostrova. Pod vodou boli hektáre poľnohospodárskej pôdy, pred živlom museli utekať obyvatelia Komárna, Kolárova, Štúrova a ďalších miest a obcí. FOTO - TASR[/content]
Dĺžkou trvania aj rozsahom škôd to bola nepochybne najväčšia prírodná katastrofa, ktorá postihla Slovensko v 20. storočí. Za zázrak by sme mohli považovať to, že nemala takmer žiadne obete na životoch. Nebol to však zázrak, ale obrovské nasadenie ľudí, ktorí dokázali nemožné: evakuovať 46 obcí a tri osady a zachrániť všetko, čo sa dalo. Dunaj zaplavil Žitný ostrov pred 50 rokmi.
TEXT: Dušan Taragel
Dunaj je s dĺžkou vyše 2800 km druhou najväčšou európskou riekou. Slovenska sa vlastne len dotýka na jeho južnej hranici a ten „dotyk“ meria 172 kilometrov. Slovensku však prináša obrovský osoh. Nevyčísliteľný.
Na druhej strane Dunaj ako každý veľtok, vie spôsobiť aj obrovské škody. V Bratislave má priemerný prietok 2025 m³/s, čo je masa vážiaca vyše 2000 ton, valiaca sa každú sekundu dolu korytom a také niečo sa nedá len tak ľahko zastaviť ani usmerniť.
Povodne na Dunaji
Ryby, drevo a zver v lužných lesoch a nesmierne úrodná pôda v okolí rieky. Lúky a pasienky, mlyny a doprava. O hospodárskom prínose riek ľudia vedeli už v dávnoveku a rovnako vedeli, že pred riekou sa treba aj chrániť, aby nezničila to, čo im prinášala.
Prvý zachovaný záznam o výstavbe dunajských hrádzí na našom území pochádza už z roku 1426 a príkaz na ich stavbu dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Odvtedy sa na Dunaji neustále stavali hrádze, ale veľká voda si s nimi ľahko poradila.
Len v 19. storočí je zaznamenaných šesť veľkých povodní. V roku 1805 ľadová povodeň poničila Bratislavu a v Petržalke strhla 127 domov. Opakovalo sa to aj v rokoch 1827 a 1850. V roku 1876 postihla obrovská ľadová povodeň Žitný ostrov a voda zaplavila Komárno a 40 obcí. Aj pod dojmom tejto katastrofy vybudovali na Žitnom ostrove v rokoch 1884 až 1896 250-kilometrovú hrádzu.
Devätnásteho septembra 1899 počas letnej povodne namerali v Bratislave aj dosiaľ najvyšší prietok Dunaja: 10 870 m3/s. Nasledujúci deň Dunaj pretrhol hrádzu pri Číčove a voda opäť zaplavila obrovské územie.
Hrádze
Budovanie hrádzí sa stalo obživou množstva ľudí, ktorí žili pri Dunaji. Hovorili im „kubikoši“ od slova kubík (kubický meter) a ich pracovnými nástrojmi boli fúrik, lopata a drevená doska.
