SME

Najväčšia prírodná katastrofa, aká postihla Slovensko

Dunaj zaplavil Žitný ostrov pred 50 rokmi.

[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/2/78/7876652/572312-2.jpg" author="" longread-pos="full"]Rozvodnený Dunaj za sebou zanechal spúšť. Problémom číslo jeden bola pretrhnutá hrádza v Číčove. Každú sekundu cez ňu pretieklo vyše 1000 kubických metrov vody, ktoré zaplavovali ďalšie územia Žitného ostrova. Pod vodou boli hektáre poľnohospodárskej pôdy, pred živlom museli utekať obyvatelia Komárna, Kolárova, Štúrova a ďalších miest a obcí. FOTO - TASR[/content]

Dĺžkou trvania aj rozsahom škôd to bola nepochybne najväčšia prírodná katastrofa, ktorá postihla Slovensko v 20. storočí. Za zázrak by sme mohli považovať to, že nemala takmer žiadne obete na životoch. Nebol to však zázrak, ale obrovské nasadenie ľudí, ktorí dokázali nemožné: evakuovať 46 obcí a tri osady a zachrániť všetko, čo sa dalo. Dunaj zaplavil Žitný ostrov pred 50 rokmi.

TEXT: Dušan Taragel

Dunaj je s dĺžkou vyše 2800 km druhou najväčšou európskou riekou. Slovenska sa vlastne len dotýka na jeho južnej hranici a ten „dotyk“ meria 172 kilometrov. Slovensku však prináša obrovský osoh. Nevyčísliteľný.

Na druhej strane Dunaj ako každý veľtok, vie spôsobiť aj obrovské škody. V Bratislave má priemerný prietok 2025 m³/s, čo je masa vážiaca vyše 2000 ton, valiaca sa každú sekundu dolu korytom a také niečo sa nedá len tak ľahko zastaviť ani usmerniť.

Povodne na Dunaji

Ryby, drevo a zver v lužných lesoch a nesmierne úrodná pôda v okolí rieky. Lúky a pasienky, mlyny a doprava. O hospodárskom prínose riek ľudia vedeli už v dávnoveku a rovnako vedeli, že pred riekou sa treba aj chrániť, aby nezničila to, čo im prinášala.

Prvý zachovaný záznam o výstavbe dunajských hrádzí na našom území pochádza už z roku 1426 a príkaz na ich stavbu dal uhorský kráľ Žigmund Luxemburský. Odvtedy sa na Dunaji neustále stavali hrádze, ale veľká voda si s nimi ľahko poradila.

Len v 19. storočí je zaznamenaných šesť veľkých povodní. V roku 1805 ľadová povodeň poničila Bratislavu a v Petržalke strhla 127 domov. Opakovalo sa to aj v rokoch 1827 a 1850. V roku 1876 postihla obrovská ľadová povodeň Žitný ostrov a voda zaplavila Komárno a 40 obcí. Aj pod dojmom tejto katastrofy vybudovali na Žitnom ostrove v rokoch 1884 až 1896 250-kilometrovú hrádzu.

Devätnásteho septembra 1899 počas letnej povodne namerali v Bratislave aj dosiaľ najvyšší prietok Dunaja: 10 870 m3/s. Nasledujúci deň Dunaj pretrhol hrádzu pri Číčove a voda opäť zaplavila obrovské územie.

Hrádze

Budovanie hrádzí sa stalo obživou množstva ľudí, ktorí žili pri Dunaji. Hovorili im „kubikoši“ od slova kubík (kubický meter) a ich pracovnými nástrojmi boli fúrik, lopata a drevená doska.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3RZJ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3RZJ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čítajte ďalej

Minister zahraničia Ivan Korčok.

V slovenskej koaličnej kríze sa po Putinovi objavuje už aj Orbán

Korčok rieši Sputnik V aj dvojaké občianstvo.

5. mar
Premiér a minister zdravotníctva vítali príchod ruskej vakcíny na košickom letisku.

Terajší tlak nenúti Matoviča ustupovať. Kto by ho mohol nahradiť?

Dôležité bude aj to, na čiu stranu sa postaví Sme rodina.

4. mar
Ivan Mikloš

O Sputniku s Ivanom Miklošom: Problém je Igor Matovič

Dovoz vakcíny dostal vládu do najväčšej krízy.

4. mar
Podpredsedníčka vlády a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie  Veronika Remišová (uprostred), ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (vľavo) a podpredseda NR SR Juraj Šeliga (všetci Za Ľudí) počas brífingu.

Na stole je podľa Remišovej viacero alternatív (minúta po minúte)

Sme rodina bude mať predsedníctvo o týždeň.

3. mar
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop