Miestni ľudia v najťažších chvíľach prejavili obrovskú súdržnosť a vytrvalosť.
[content type="img" render-type="pressphoto" title="" src="http://i.sme.sk/cdata/7/78/7876657/20150302_121738-2_res.jpg" author="" longread-pos="full"]Z noci na 25. júna 1965 povodeň definitívne zaliala obce Kolárovo. Voda na niektorých miestach dosahovala výšku 220 centimetrov, čo dodnes pripomínajú pamätné tabule na niektorých domoch. Foto - Archív Jána Jányho
[/content]
Ničivá povodeň sa dovalila 24. júna 1965 do Kolárova. Urobila z obce obrovský bazén a spôsobila jej najväčšie škody. Miestni ľudia v najťažších chvíľach prejavili obrovskú súdržnosť a vytrvalosť. Vzápätí sa ich odkaz – bez ohľadu na spoločenské pomery – rozšíril do celej republiky.
TEXT: Eva Andrejčáková
Ničivá povodeň sa dovalila 24. júna 1965 do Kolárova. Urobila z obce obrovský bazén a spôsobila jej najväčšie škody. Miestni ľudia v najťažších chvíľach prejavili obrovskú súdržnosť a vytrvalosť. Vzápätí sa ich odkaz – bez ohľadu na spoločenské pomery – rozšíril do celej republiky.
Žofia Švihlová mala práve po maturite a pripravovala sa na vysokú školu. Keď nadišiel termín pohovorov, nasadla na vlak a prišla do Bratislavy. Z prijímačiek mala dobrý pocit, tešila sa, že ich má za sebou, začínali sa prázdniny. Na spiatočnej ceste z hlavného mesta však musela z vlaku vystúpiť. Cestujúcich brali obchádzkou autobusy, vlaková trať bola poškodená. Pretrhla sa hrádza v Čičove.
Bol 17. jún 1965. Už tri dni predtým povolila dunajská hrádza pri Moči a zatopila časť dediny. O deň neskôr 15. júna Dunaj pretrhol násyp pri Patinciach a začali sa prvé evakuácie. Obrovský tlak vody medzi Čičovom a Kľúčovcom vytvoril v hrádzi osemdesiatmetrový otvor. Špinavý prúd sa pohol smerom na sever.
Z opačného konca
Ľudia zo Žitného ostrova vtedy ešte nevedeli, že o pár dní môže povodeň postihnúť celé južné Slovensko. Pohotovosť bola vysoká, záchranné akcie bežali. Príroda si však nedala povedať.
