Už pred ničivou povodňou v roku 1965 sa vo vtedajšom Československu rozhodovalo o vodnom diele na Dunaji. Už pred vznikom katastrofy bolo na vysokých miestach rozhodnuté, že aktuálnou investíciou bude pražské metro. „Povodeň na tom nič nezmenila,“ hovorí stavebný inžinier ROMAN RAVINGER. Bola však dôležitým impulzom, aby sa znova začalo uvažovať o urýchlenej výstavbe.
Čo ste robili v čase povodne v roku 1965?
Bol som vtedy zamestnaný na Slovenskej vysokej škole technickej. So svojím profesorom sme na hrádze často chodili najmä po povodni. Zaplavenie územia na Žitnom ostrove som videl prakticky iba na fotkách. Naživo som si pozrel samotnú prietrž hrádze, až keď voda z koryta Dunaja už prestala prúdiť na územie. Podobnú situáciu so sypaním veľkých kameňov do miesta prietrže som mal možnosť vidieť už predtým priamo na Váhu pri Kolárove v roku 1950. Tragédie ľudí som zvlášť neprežíval, neprišiel som s nimi do styku.
Ako sa tejto téme podieľala škola?
Škola pomáhala výskumami, ktoré sa týkali rôznych oblastí. My sme sa v roku 1965 zaoberali návrhmi tvaru kanálových hrádzí pre Vodné dielo Gabčíkovo v prípade seizmických účinkov. Po povodni sa študovali problémy, ako je to s filtračnou stabilitou nesúdržných zemín nachádzajúcich sa v podloží hrádzí. S tým súviseli aj moje odborné práce – tému seizmických účinkov na zeminy a hrádze som rozoberal v diplomovke a v rámci kandidátskej práce som zase skúmal kritériá filtračnej stability. Neskôr, už počas výstavby Vodného diela Gabčíkovo, som spolupracoval na priamej kontrole stavu prúdenia na hrádzach, sledovali sme aj, akú účinnosť majú tesnenia zhotovených vaní elektrárne a plavebných komôr.
Čo ste vtedy zistili?
Pred vykopaním stavebných jám v tesniacich vaniach sme mohli po meraniach potvrdiť, že injektované dno a tesniace steny vane majú priepustnosť polovičnú, ako predpokladal projekt. Pri čerpaní vody z utesneného priestoru sme vtedy označili úseky s vyššou priepustnosťou. Viaceré opakované merania rýchlostí a smerov prúdenia vôd potom ukázali, že sa stav utesnením zlepšil. Skúsenosť s overovaním stavu prúdenia priesakových vôd sme už mali – merali sme ich na vodných dielach na Váhu. Tam sme overovali modelovú situáciu pre Vodné dielo Gabčíkovo, ako previesť vodu z hlavného toku do tesnených kanálov a na tých vybudovať elektrárne.
