BRATISLAVA. Historici elitných slovenských ústavov vyslovujú znepokojenie nad postupom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktorý 7. júna na Dvojke odvysielal dokumentárny film režiséra Ivana Ostrochovského o činnosti Hlinkovej gardy v rokoch 1938 – 1945 s názvom Garda.
„Konštatujeme, že vo filme sa uvádzajú faktografické chyby a nepresnosti, napríklad v súvislosti so situáciou po Mníchovskej dohode sa spomína jún 1938 (správne september/október 1938). Najväčším problémom filmu je však účelová, niekedy až primitívna manipulácia s faktami, dokonca mnohokrát až mechanické preberanie dobovej propagandy totalitného režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany,“ argumentujú historici.
Selektívne fakty i účinkujúci
Najlepšie o tom podľa nich svedčí selektívny výber výpovedí účinkujúcich, bývalých členov gardy a osôb, ktoré pracovali pre vtedajší režim (Kružliak, Pečúch, Tatran).
Autori nekomentujú ich často nepravdivé tvrdenia, napríklad Pečúchove slová o zachraňovaní Židov v slovenských pracovných táboroch, Kružliakovu výpoveď o tom, že sa v novinách nepísalo o deportáciách Židov v roku 1942, pričom on sám v tom čase stál na čele tlače a inštruoval novinárov, akým spôsobom majú o deportáciách písať.
Podobne Pečúch uviedol aj zavádzajúce tvrdenie o intervencii biskupa Vojtaššáka v prospech zastavenia transportov, ktoré doteraz nebolo podložené žiadnym dokumentom.
„Je príznačné, že vo filme nedostali priestor na vyjadrenie ľudia z radov protifašistického odboja,“ vysvetľujú riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek, riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a Eduard Nižňanský z katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
Hlinkova garda v pozitívnom svetle
Hlinkova garda v dokumente podľa historikov mnohokrát vystupuje ako organizácia so šľachetnými úmyslami. Pokiaľ sa niektorí jej „nehodní“ členovia dopustili voči spoluobčanom násilia a neprávostí, tak boli podľa tvorcov filmu zo strany vedenia štátu potrestaní.
„Tvorcovia filmu zámerne relativizujú zodpovednosť Hlinkovej gardy za jej činnosť, perzekúcie a zločiny v službách totalitného režimu,“ pripomínajú historici.
Podobne ako manipulovali autori filmu s faktami, dobovými dokumentmi, tak podľa nich manipulovali aj s použitím mien niektorých historikov, ktorých uviedli v titulkoch.
„Konštatujeme, že film svojím obsahom a jednoznačným tendenčným zameraním je v príkrom rozpore nielen s doterajšími výsledkami slovenskej historiografie, ale pokúša sa manipulovať s historickým vedomím a občianskym svedomím slovenskej spoločnosti pri kritickej sebareflexii vlastných dejín,“ uzatvárajú Michálek, Čaplovič, Mičev a Nižňanský.
