Bratislava 20. januára (TASR) - Nedôvera občanov voči slovenským politikom vzrástla od novembra minulého roku o 6,4 percenta na 33 percent. Najdôveryhodnejším zostáva napriek poklesu popularity o necelé percento Robert Fico, ktorému verí 19,4 percent respondentov. Za ním nasledujú šéf HZDS Vladimír Mečiar (13,2 percenta), premiér Mikuláš Dzurinda (10,5 percenta), líder SMK Béla Bugár (8,8) a päticu uzatvára predseda parlamentu Pavol Hrušovský (6,3). Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1073 respondentov realizoval od 2. do 9. januára Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrad Slovenskej republiky.
Trojpercentnú hranicu dôveryhodnosti občanov prekročili podpredseda Národnej rady SR Pavol Rusko (5,4), šéf diplomacie Eduard Kukan (4,7), minister financií Ivan Mikloš (4,1), Ján Slota (3,9), Vojtech Tkáč (3,6) a minister vnútra Vladimír Palko (3,3).
Dôveru občanov majú aj prezident Rudolf Schuster (2,9), minister spravodlivosti Daniel Lipšic (2,5), Ján Figeľ, Sergej Kozlík a Ivan Gašparovič s 1,9 percentami, Pál Csáky (1,7), Jozef Ševc (1,5), Ján Čarnogurský (1,3) a Monika Beňová a minister obrany Ivan Šimko s 1,1 percenta. Percento občanov dôveruje Zuzane Martinákovej a Anne Malíkovej.
Predsedovi strany Smer vyjadrujú dôveru najčastejšie respondenti s úplným stredoškolským vzdelaním (24 percent) a nezamestnaní (24 percent) z väčších miest a stúpenci Smeru. Menej dôveryhodným sa líder Smeru javí občanom maďarskej národnosti (tri percentá) z malých miest a obcí (14 percent) a obyvateľom Košického kraja (12 percent).
Najvyššiu popularitu má šéf HZDS Mečiar medzi občanmi nad 60 rokov (27 percent), u respondentov so základným vzdelaním (24), obyvateľov Žilinského kraja (20) a sympatizantov hnutia (77). Mečiarovi nedôverujú 18 až 29-roční občania (šesť percent), vysokoškolsky vzdelaní ľudia (päť percent), občania maďarskej národnosti (percento), nekvalifikovaní robotníci (štyri), zamestnaní (osem), obyvatelia veľkých miest (sedem) a z Košického kraja (osem).
Mikuláš Dzurinda má svoje zázemie medzi vysokoškolsky vzdelanými (17 percent), podnikateľmi (16), respondenti z lokalít nad 100 tisíc obyvateľov (16) a z Košického kraja (15), stúpencami SDKÚ (56) a KDH (23). Dôvera k premiérovi sa z pohľadu ostatných sociodemografických pohybuje tesne okolo údajov zistených v celoslovenskom priemere.
Béla Bugár je dlhodobo dôveryhodným politikom pre respondentov maďarskej národnosti (56 percent), obyvateľov Nitrianskeho (18), Trnavského (16) a Košického kraja (15) a pre stúpencov SMK (73). Najmenej občanov, v porovnaní s celoslovenským priemerom, dôveruje lídrovi SMK v lokalitách od 50 do 100 tisíc obyvateľov (dve percentá), v Trenčianskom (dve) a Prešovskom kraji (dve) a medzi stúpencami HZDS (dve), KSS (dve) a Smeru (dve).
Pavlovi Hrušovskému v januári vyjadrovali dôveru najčastejšie 40 až 49-roční (11 percent), obyvatelia Trnavského (10) a Prešovského kraja (10), sympatizanti KDH (45) a SDKÚ (12).
Pavol Rusko mal v prvej dekáde januára v porovnaní s celoslovenským priemerom takmer vo všetkých sociodemografických skupinách rovnomerne rozloženú dôveru. Výnimkou boli 18 až 24-roční (10 percent), podnikatelia (10) a sympatizanti ANO (61).
Žiadnemu zo slovenských politikov nedôverujú najmä nekvalifikovaní robotníci (47 percent), respondenti z miest od 10 do 50 tisíc obyvateľov (39) a nad 100 tisíc obyvateľov (38), z Bratislavského (40) a Banskobystrického kraja (38) a sympatizanti KSS (41).
Upozornenie: Grafické oddelenie Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.
*ms som
