PRÍBEH PAMÄTNÍKA

Juraj Alner: Až Hitler nám pripomenul, že sme Židia

Alnerova rodina pocítila aj vládu komunistickej strany so všetkou tvrdosťou.

Juraj Alner

„Môj otec predvídal, čo nás bude čakať. Zmenil si meno z Adeles na Alner, takže ja som sa už narodil s menom Alner. Otec a jeho rodičia sa dali pokrstiť, čo sa vzťahovalo aj na mňa. Mali sme ilúziu, že je to cesta k záchrane. Keď som mal štyri roky otec zomrel. Prakticky to fungovalo až do štyridsiateho štvrtého, potom už nie.

Až Hitler nám pripomenul, že sme Židia

Juraj Alner sa narodil v Kladne, v rodine textilného inžiniera. Po krátkej dobe sa však presťahoval s rodičmi do Ružomberka, kde jeho starý otec viedol textilnú továreň. Vďaka kresťanskej výchove si ako dieťa neuvedomoval svoj židovský pôvod.

„Mali sme Vianoce a tak ďalej, takže ja som sa vlastne k svojmu židovskému pôvodu a k židovským prapredkom dopracoval až oveľa neskôr ako dospelý človek. Ako dieťa som si tento aspekt uvedomil len tým, že sme boli prenasledovaní. Ako už povedali mnohí, až Hitler nám pripomenul, že sme Židia,“ rozpráva Alner.

Už ako malé dieťa bol konfrontovaný s hrôzami vojny, ktoré mu navždy utkveli v pamäti: „Pamätám si, že sme sa skrývali v jednom dome, v pivnici, kde bolo také malé okienko na námestie, na malý pľac uprostred dediny. Nemci tam priviedli ruských zajatcov, ktorí sedeli na zemi. Pamätám si na jednu dedinskú ženičku, ktorá išla po námestí a zrazu vybrala z tašky bochník chleba a hodila ho tým ruským vojakom. Nemci ju okamžite zastrelili.“

Prežili sme vďaka cudzím ľuďom

Vzhľadom na to, že Jurajov starý otec bol jedným z najlepších odborníkov v továrni, získal výnimku a spolu s rodinou sa vyhol prvej vlne deportácií v roku 1942.

Všetky výnimky prestali platiť v lete 1944. Alner bol nútený skrývať sa s rodinou na rôznych miestach stredného Slovenska až do oslobodenia. Dodnes si uvedomuje, žeby neprežili bez obrovskej snahy jeho nevlastného otca a pomoci cudzích ľudí.

„Na slovenskom vidieku bolo veľmi veľa ľudí, ktorí nasadili vlastný život, aby pomohli úplne cudzím ľuďom. Počul som, že mnohí za to brali peniaze. Neviem si však predstaviť také peniaze, za ktoré je človek ochotný dať život za cudzích ľudí,“ spomína Alner.

Starí rodičia zomreli v koncentračných táboroch

Po oslobodení sa Alner už do továrne, kde prežil detstvo, nevrátil. Dozvedel sa, že už nikdy viac neuvidí mnohých svojich blízkych.

„Starý otec so starou mamou ostali doma. Nevládali utiecť do hôr a nevládali sa skrývať. Jedného dňa prišlo nákladné auto, v ktorom neboli Nemci, ale slovenskí gardisti, ktorí naložili mojich starých rodičov a odvtedy o nich už nikto nič nepočul. Ja som sa oveľa neskôr dozvedel z Arolsenu, kde je archív Červeného kríža, že moja stará mama sa dostala do vlaku, ktorý skončil v Ravensbrücku. Tam vo februári 1945 zomrela. O starom otcovi nie sú žiadne záznamy, z čoho som usúdil, že musel zomrieť ešte v transporte. Ak sa dožil toho, že v nejakom tábore aj vystúpil z vagóna, asi išiel rovno do plynu, kde sa už žiadne záznamy nerobili.“

Nie sú vám tieto osudy ľahostajné?
  • Príbehy 20. storočia je projekt neziskovej organizácie Post Bellum (www.postbellum.sk). Združuje stovky prevažne mladých ľudí, ktorí zbierajú spomienky pamätníkov.
  • Nahrávajú rozhovory, digitalizujú fotografie, denníky, archívne materiály a ukladajú ich do medzinárodného archívu Pamäť národa (www.memoryofnations.eu).
  • Ak aj vy máte tip na zaujímavého pamätníka, napíšte na pamatnici@postbellum.sk.

Zmena režimu, obdobie trhania dejín

Po krátkom pobyte v Ružomberku sa Alnerova rodina presťahovala do Žiliny a potom do Bratislavy, kde Jurajov nevlastný otec získal prácu ako drevár v Ligne, v Spoločnosti pre zahraničný obchod s drevom.

Zmenu, ktorú prinieslo po februári 1948 uchopenie moci komunistickou stranou, pocítil Alner takmer okamžite aj v každodennom živote.

„V škole sme začínali vyučovanie modlitbou. Potom z jedného dňa na druhý prišla nejaká učiteľka a povedala, že oddnes budeme deň začínať Piesňou práce. V škole sme ďalej zažili obdobie trhania. Na začiatku školského roka sme dostali učebnice, ktoré sme zdedili z predchádzajúceho roka. Skoro každý rok sa začalo vyučovanie tým, že učiteľ povedal, aby sme si vzali učebnicu dejepisu alebo literatúry, otvorili na strane štyri a tú stranu vytrhli. Najskôr sme vytrhli davistov, Husáka, Clementisa, Novomeského, Masaryka, Beneša, potom dokonca Stalina. Bolo to obdobie trhania histórie, kedy sme si veľmi presne uvedomovali, ktorá éra sa práve skončila a aká sa začína.“

Otca zavolali na výsluch, vrátil sa po jedenástich rokoch

Vládu komunistickej strany pocítila Alnerova rodina so všetkou tvrdosťou. Prenasledovanie nevlastného otca začal Juraj jasnejšie vnímať až začiatkom 50. rokov. Po sprístupnení dokumentov ŠtB však zistil, že bol objektom jej záumu už od roku 1948.

„V roku 1951 k nám jedného dňa eštebáci vtrhli domov, na Továrenskej ulici. Prezreli byt, zapli rádio, či počúvame Slobodnú Európu, usadili sa a zostali týždeň. Otvárali dvere, brali telefóny, vyberali poštovú schránku. Vtipné bolo, že keď sa začali nudiť, hrávali s otcom karty. Potom túto skupinku prestriedala ďalšia, ktorá urobila veľmi dôkladnú prehliadku bytu. Všetko vyhádzali zo skríň, pretriasali všetky knižky.

Plno dokumentov nahádzali do batoha a odišli s tým. Potom prišla posledná skupinka, ktorí iba môjmu nevlastnému otcovi povedala, že musí ísť na výsluch. Mama sa ich spytovala, kedy sa vráti, či má pripraviť večeru. Oni odpovedali, že pokojne môže. Odišli a otec sa vrátil po jedenástich rokoch.“

Je dôležité pripomínať si svoju históriu

Napriek mnohým problémom sa Jurovi podarilo dostať na vysokú školu a získať vzdelanie. Alner dodnes pripomína, že je dôležité pripomínať si svoju históriu.

„Nedá sa paušalizovať, že niekto bol príslušníkom nejakej strany alebo nejakej skupiny, a že automaticky bol taký, ako definujeme celú tú skupinu. Chýba mi, že mladá generácia veľmi málo vie o tomto období, jednom aj druhom. Mladí ľudia veľmi ľahko podliehajú rôznym fanatikom, rôznym šialencom, ktorí ich jednoducho zneužívajú tým, že ich navlečú do nejakých pseudogardistických uniforiem a mladým sa to páči.“

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  4. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  6. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 384
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 10 633
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 129
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 861
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 502
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 362
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 948
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 779
  9. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 4 166
  10. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 180

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

SVET

‘Na Ukrajine bojujú nadrogovaní zombíci‘ je hoax

Rusi uviedli, že tam bojujú bojovníci s nadľudskými schopnosťami.

Neprehliadnite tiež

Gajdoš vidí spoluprácu s emirátmi najmä vo výcviku a vzdelávaní

Minister rokoval aj s indickým a srílanským rezortným kolegom.

Polícia naďalej vyšetruje prevody bytov, na ktoré upozornil Rajtár

Bližšie informácie o vyšetrovaní v prípade poslanec Rajtár nemá.

LOVÍME HOAXY

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov, kým naše deti trpia’ je hoax

Extrémisti a konšpiračné weby si vymýšľajú štátne dotácie.

Plavčan po konzultáciách upustil od optimalizácie siete škôl

Rezort zamýšľal, že zruší zvýhodnený normatív pre druhý stupeň škôl s počtom žiakov do 250, čo malo viesť k rušeniu niektorých škôl.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop