BRATISLAVA. Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) odmieta tvrdenia historikov o tom, že by dokument Garda bol nevyvážený. RTVS trvá na svojom stanovisku, ktoré zverejnil hneď po odvysielaní dokumentárneho filmu režiséra Ivana Ostrochovského o činnosti Hlinkovej gardy v rokoch 1938 – 1945 s názvom Garda.
Film ponúkla televízna Dvojka divákom 7. júna. RTVS v reakcii na vyjadrenia historikov z elitných slovenských ústavov zverejnené v stredu 24. júna argumentuje vyjadreniami režiséra dokumentu Ivana Ostrochovského. Agentúre SITA vyjadrenie poskytla manažérka marketingu a komunikácie s verejnosťou RTVS Dominika Šulková.
Historici kritizujú dokument o Hlinkovej garde odvysielaný RTVSČítajte
Kritika vedcov
Riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek, riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič, riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev a Eduard Nižňanský z Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského tvrdia, že tvorcovia filmu zámerne relativizujú zodpovednosť Hlinkovej gardy za jej činnosť, perzekúcie a zločiny v službách totalitného režimu.
"Reakcia na film je plná nedoložených obvinení a vyslovených klamstiev," oponuje vo svojom vyjadrení režisér dokumentu Ivan Ostrochovský. Podľa neho "najdôležitejšou úlohou filmu Garda bolo ukázať, ako štát manipuloval pomocou propagandy myslenie Slovákov a čo táto manipulácia spôsobila".
"Najväčším problémom filmu je účelová, niekedy až primitívna manipulácia s faktami, dokonca mnohokrát až mechanické preberanie dobovej propagandy totalitného režimu Hlinkovej slovenskej ľudovej strany,“ argumentujú medzi iným historici.
Podľa nich o tom najlepšie svedčí selektívny výber výpovedí účinkujúcich, bývalých členov Hlinkovej gardy (HG) a osôb, ktoré pracovali pre vtedajší režim (Kružliak, Pečúch, Tatran). Ostrochovský zdôrazňuje, že "nikto z vypovedajúcich nie je členom HG , čo je zrejmé z titulkov uvedených vo filme. Ivan Štelcer ako jediný z vypovedajúcich bol členom POHG (Pohotovostné oddiely HG, ozbrojené jednotky HG, ktoré sa o.i. podieľali na boji proti partizánom, pozn. redakcie)".
Spor o vypovedajúcich
Pripomína, že vo filme sa nachádzajú aj obete činnosti HG. "Ide o troch židovských preživších a dvoch českých občanov, ktorých rodiny boli vyhnané zo Slovenska. Takže pomer obetí a vypovedajúcich je päť a päť."
Hlinkova garda v dokumente podľa historikov mnohokrát vystupuje ako organizácia so šľachetnými úmyslami. Ostrochovský namieta a vo svojom vyjadrení píše, že "nič také sa vo filme nenachádza a o nič podobné sa film ani autori neusilujú".
Autorov dokumentu obviňujú historici nielen z manipulácie s faktami, ale aj z manipulácie s použitím mien niektorých historikov uvedených v titulkoch. Režisér Ivan Ostrochovský v reakcii píše, že s historikom Ivanom Kamencom konzultoval a overoval fakty, rovnako ako u ostatných, ktorí sú uvedení v titulkoch v časti odborné konzultácie.
"Po uvedení filmu mi doktor Kamenec volal, že si nepraje, aby bolo jeho meno v titulkoch uvádzane, pretože s obsahom filmu a jeho vyznením nesúhlasí. Jeho žiadosť akceptujem a jeho meno z titulkov odstránim, pokladal som však za korektné uviesť, že som aj s ním uvedené fakty k filmu konzultoval," dopĺňa režisér.
"Je príznačné, že vo filme nedostali priestor na vyjadrenie ľudia z radov protifašistického odboja,“ vysvetľujú v svojom stanovisku Slavomír Michálek, Miloslav Čaplovič, Stanislav Mičev a Eduard Nižňanský.
Tendenčný film
Dodávajú, že "film svojím obsahom a jednoznačným tendenčným zameraním je v príkrom rozpore nielen s doterajšími výsledkami slovenskej historiografie, ale pokúša sa manipulovať s historickým vedomím a občianskym svedomím slovenskej spoločnosti pri kritickej sebareflexii vlastných dejín".
Ako píše Ostrochovský v závere svojho vyjadrenia, "do dnešných dní boli v slovenskej kinematografii zrealizovaných stovky filmov o komunistických odbojároch, povstalcoch a obetiach represálií režimu - politických oponentov, Čechov, Rómov, občanov židovskej národnosti a iných. Bolo pre mňa zarážajúce, že za sedemdesiat rokov nedostali priestor pri zobrazovaní tohto obdobia aj ľudia, ktorí boli súčasťou režimu a ktorí sa tou či onou mierou podieľali na zločinoch spáchaných v tomto období. Ak dnes pisatelia listu tvrdia, že niekto má väčšie a niekto menšie právo hovoriť o zobrazovanom období ako aj to, že niektoré pravdy sú dôležitejšie ako iné, tak to považujem za návrat normalizácie do nášho rozmýšľania o našich dejinách a identite."
