BRATISLAVA. Prezidentské voľby či obsadenie postu šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. To boli príležitosti, pri ktorých mohla opozícia ukázať svoju jednotu, no urobila presný opak. Teraz hľadajú cestu, ako si šance na volebný úspech zvýšiť.
„Do volieb môžeme byť svedkami vytvorenia viacerých koalícií,“ predpovedá Mesežnikov. Pravdepodobná je spoločná kandidátka SaS s OĽaNO či KDH s Novou. Most–Híd však s SMK asi spoločne postupovať nebudú, obe strany majú totiž celkom dobré preferencie. Stredopraví síce môžu mať spolu viac hlasov ako Smer, ale otázkou je, či by dokázali zostaviť vládu.
Pád vlády podcenili
Zjednotená pravica
opozícia sa dokázala zjednotiť na spoločnej kandidátke na primátorku Prešova Andrey Turčanovej, keď Sieť stiahla vlastného kandidáta v jej prospech,
na snahu Smeru odvolať Jána Figeľa z funkcie podpredsedu parlamentu opozícia reagovala, že stiahne všetkých svojich ľudí z parlamentných funkcií.
Dôveru opozičných strán výrazne naštrbil pád vlády Ivety Radičovej.
Opozícia podľa Haulíka dopláca na to, že po páde vlády hlbšie neanalyzovala príčiny a nevyvodila dôsledky. „Chvíľu naznačovali, kto je za to asi zodpovedný, ale príčiny neskúmali a nedošlo k výrazným personálnym zmenám v stranách,“ upozorňuje.
Voľby ich rozdelili
Rozkol nastal aj pri župných a komunálnych voľbách, keď strany nedokázali postupovať jednotne. Hladko neprebiehali ani rokovania o spoločnom prezidentskom kandidátovi či voľba šéfa NKÚ.
Problémom pravice môžu byť priveľké egá predsedov strán, vzájomné súperenie o voliča či neschopnosť vyvodzovať personálne závery.

Beata
Balogová
