Pred pár rokmi zvykli chlapci čítať romány Jula Verna a túžili plaviť sa po mori. Ivan Gašparík, chlapec z Dolnej Marikovej, si tento sen splnil. Bude mať 72 rokov a môže sa pochváliť, že na lodi, ktorú si sám postavil, sa plavil okolo sveta.
Do Nemecka v Dubčekovej šesťstotrojke
Detstvo prežil v obyčajnej slovenskej dedine v Dolnej Marikovej, cez ktorú tečie akurát potok. Atlantik je od nej ďaleko. Zmaturoval na strojnej priemyslovke v Považskej Bystrici a potom prišiel povolávací rozkaz. Vojenčinu si odslúžil v Čechách na Šumave a keď skončil, v roku 1964, sa vybral do Prahy. Začínal ako kurič na parníkoch v Prahe a neskôr sa zamestnal pri Československej plavbe labsko-oderskej. Plavil sa na Vltave a Labe, ako strojník na nákladných lodiach do tisíc ton.
SME - JOZEF JAKUBČO
V sedemdesiatom siedmom sa rozhodol pre životnú zmenu, odíde do západného Nemecka. To bolo pre socialistické Československo nepriateľským štátom, legálne sa doň dalo vycestovať len na úradné povolenie, na takzvanú výjazdnú doložku. Keďže však bol predtým pracovne loďou trikrát v Hamburgu a vždy sa vrátil, štát mu dôveroval, a komunisti ho pustili.
Z Nemecka sa už domov nevrátil a z ministerstva vnútra mu prišiel list. „Napísali mi, že som sa zabudol vrátiť. Išiel som tam tatrou šesťstotrojkou, ktorú som kúpil od ministerstva priemyslu, údajne sa v nej vozil Alexander Dubček.“
V Hamburgu sa zamestnal u firmy Eso. Najprv pracoval na motorových parníkoch na Rýne a napokon prešiel k námornej doprave. „Robil som na tankových lodiach, čo vozili benzín a naftu.“
Na Atlantik ako Columbus
V roku 1981 dal v práci výpoveď a začal si stavať plachetnicu. „Plány som už mal hotové, loď som si nakreslil sám. Za tie roky, čo som pracoval pri plavbe, som mal na to čas. V osemdesiatom siedmom bola hotová. Plachtil som s ňou najprv na Baltickom mori, okolo Dánska, Švédska, Fínska,“ rozpráva Gašparík. Plachtiť teda začal ako muž v najlepších rokoch, pred päťdesiatkou. „Vždy so mnou šiel nejaký môj známy.
