Otec ju už ako tínedžerku naučil, že vzdelanie so sebou prináša väčšie šance na úspech. REGINA OVESNY-STRAKA dnes stojí na čele asociácie poisťovní na Slovensku a podporuje Detskú univerzitu Komenského, ktorá už trinásty rok hostí študentov, ktorí chcú vedieť viac.
Ako si spomínate na svoje školské časy? Čo vás v škole tešilo a čo vám prekážalo?
Mala som veľmi rada jazyky, možno aj preto, že ako sa neskôr ukázalo, mám na ne asi talent, keďže som sa relatívne rýchlo naučila hovoriť aj po slovensky. Zaujímala ma história, to, aký bol svet v minulosti. Zemepis, naopak, nepatril k mojim obľúbeným predmetom a nemám ani orientačný zmysel, stratím sa všade. A chémiu som tiež nemala rada.
Požadovali od vás rodičia, aby ste patrili k najlepším?
Môj otec mal veľmi zaujímavý prístup. Keď už som bola na strednej škole, uzavrel so mnou dohodu, že ak prinesiem jednotku, dostanem od neho sto šilingov, čo bolo v tých časoch veľmi veľa. Za dvojku som dostala päťdesiat a pri trojke sa suma rovnala nule.
Ak by som dostala štvorku, musela som, naopak, ja jemu zaplatiť päťdesiat šilingov a ak by som priniesla domov pätorku, - čo sa nikdy nestalo - zaplatila by som mu stovku. Takto som si zarobila peniaze.
Tu by sa dali možno odčítať aj korene vášho vzťahu k finančníctvu a ekonomike.
Áno, je to možné. Aj môj otec bol ekonóm, myslím, že presne vedel, čo robí.
A mali ste v tom čase alebo ešte predtým, na základnej škole nejaké vysnívané povolanie?
Túžila som byť učiteľkou. No je dobré, že sa tak nestalo, pretože by som isto stále mudrovala, a to robím teraz už aj bez toho dosť. Ale vždy bolo pre mňa dôležité spolupracovať s ľuďmi. Nedokázala by som byť matematikom zavretým v nejakej kutici, čo sám sedí nad číslami a analýzami a málo komunikuje s ľuďmi.
Ja potrebujem s ľuďmi hovoriť, z toho žijem, vždy to pre mňa bolo podstatné a stále to tak je.
V čom sa školstvo najviac zmenilo od čias, keď ste chodili do školy?
Je pre mňa trošku ťažké hodnotiť školský systém, pretože ja sama deti nemám a obraz si utváram iba na základe toho, čo si prečítam v novinách alebo o čom mi ľudia povedia. Ale určite najväčšou zmenou je internet. Učiteľ už nemôže predstúpiť pred žiaka s tým, že naisto vie viac ako žiak, pretože to nemusí byť pravda.
Deti si vedia mnohé informácie, o ktorých učiteľ nemusí vedieť, zistiť aj samy. To platí aj pre manažérov. Tá takzvaná hierarchia preto dnes už nefunguje. Informácie sú všade, a preto autoritatívny prístup už nefunguje, chce to zmenu prístupu.
Akým smerom by sa to malo zmeniť?
Deti treba zaujať a diskutovať s nimi. A treba si vedieť priznať, že nikto nevie všetko. A nevedieť všetko nie je hanba ani v prípade, ak ide o učiteľa. Človek sa učí skúsenosťami a ak má skúsenosti, dokáže lepšie pochopiť aj súvislosti. Tie naopak cez informácie z internetu nie je možné získať.
Preto je dnes už nezmyselné, aby učiteľ deťom predpisoval, že sa majú naučiť povedzme učivo od strany desať po stranu dvadsať. Jeho úloha je iná. Má deťom ukázať, že na fakty sa možno pozrieť z viacerých strán.
Je nejaká oblasť, do ktorej by ste sa dnes rada sama študijne ponorili? Profesia, ktorá by vás zaujímala?
Medicína. Ale na to by som, myslím si, asi nemala. Pretože ak chcete študovať medicínu, potrebujete ovládať chémiu a tam už by som nebola úspešná. Súvisí to však s tým, že som vždy mala aj túžbu ľuďom pomáhať. A to lekár dokáže najviac. Vybrala by som si pravdepodobne najskôr praktické lekárstvo, určite by to nebola chirurgia.
Aby sa deti pri počítačoch príliš nevzdialili reálnemu svetu, treba ich učiť prepájať vedomosti s realitou a učiť ich aj rôznym remeselným zručnostiam. Aj Detská univerzita má v ponuke čoraz viacej workshopov, deti sa budú tento rok učiť vyrábať papier. Vy by ste sa uživili nejakým remeslom?
To je ťažká otázka. Rada varím aj pečiem. Neviem, či to môžeme považovať za remeslo, ale asi by som skúsila podniknúť niečo s tým. Možno by som si otvorila cukráreň.
Čo by podľa vás v dnešnej výučbe nemalo chýbať?
Určite by to mala byť finančná gramotnosť. To je čosi, čo mi chýba v školstve nielen na Slovensku, ale aj v Rakúsku. Je to praktická oblasť, ktorú každý potrebuje. Človek musí vedieť, čo je poistka. Čo je životné poistenie, poistenie domácnosti. Aspoň minimálny rámec týchto otázok by mal človek, ktorý vychádza zo školy, vedieť.
Veď keď si niekto kúpi auto, potrebuje poistku, to je povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Ale o tom v školách nikto nehovorí. A nikto nevie, čo je účet. Pritom je to súčasť každodenného života. Treba pripraviť deti na to, čo ich v živote čaká.
Je to, samozrejme, do veľkej miery možno ešte stále dôsledok predchádzajúceho režimu, že nevieme narábať s peniazmi.
A práve aj to by sa malo učiť v školách. Koľko ľudí má dnes finančné problémy a nevie ich riešiť? Nikto ich na to nepripravoval. Také jednoduché veci, ako je príprava domáceho rozpočtu. Aké mám výdavky a aké príjmy? Kto si to vie spočítať? To by sa mali učiť deti už v škole.
Ako konkrétne by to mohlo vyzerať?
Napríklad hospodárenie s triednou kasou. To sú čisto pragmatické veci. A taktiež poistenie.
To by iste bola vhodná téma aj pre Detskú univerzitu.
Tam sa dá začať. Otázka by mohla znieť: Prečo každé auto potrebuje poistenie?
Mnohé prednášky už tradične deťom závidia aj dospelí. V čom vidíte hlavný prínos toho, že si školáci cez prázdniny sadnú do univerzitných lavíc?
Má to prínos v dvoch hlavných bodoch. A síce, deti dostanú odpovede na otázky, ktoré ich zaujímajú. Sú to v podstate veľmi jednoduché otázky a odpovede dostanú netradičným spôsobom od akademikov, čo je zaujímavé spojenie.
Môžu ísť do Národnej rady, do Národnej banky, do filharmónie a zažiť, aké to tam je. Dôležité je, že informácie aj zážitky získajú z veľmi rôznorodých oblastí a v celkovom pohľade potom môžu nájsť cenné súvislosti.
A druhá vec je, a to si myslím, že bol aj hlavný dôvod, prečo Juraj Kukura s Detskou univerzitou začal, že získajú k tomu svetu dôveru. A prestanú sa báť. Pretože inak to vzbudzuje v deťoch rešpekt, tá veľká budova, mramor, oblečenie profesorov.
Tým, že sa pre nich v lete otvoria univerzitné dvere, môžu zistiť, že je fajn naučiť sa v tom prostredí nové zaujímavé veci a že sa tam môžu cítiť dobre.
Keď sa s tým prostredím oboznámia s predstihom, získajú motiváciu?
A motivácia je veľmi dôležitá, pretože kto bude mať lepšie vzdelanie, ten vyhrá. Ten, kto bude nevzdelaný, nebude mať prácu. Znie to možno kruto, ale tak to je. A keď deti už v tomto veku pochopia, že je dôležité sa učiť a aj univerzita je niečo dôležité, je to veľký prínos.
Ktorú tému z tohtoročnej ponuky by ste si nenechali ujsť?
"Prečo krava bučí a kohút kikiríka?" Myslím, že to by bolo niečo pre mňa, znie to veľmi zaujímavo. Alebo aj "Prečo slnko mení farbu?", to je tiež úžasná téma.
Beata
Balogová
