BRATISLAVA, DUNAJSKÁ LUŽNÁ. Pri zmienke o kováčskom remesle sa u väčšiny Slovákov vytvorí predstava Róma pri ohni a nákove s kladivom v ruke. Kováčstvo je tradičným remeslom, ktoré najčastejšie vykonávali usadlí Rómovia.
„Kým ten nerómsky kováč, profesionálny, robil väčšinou náročnejšie veci a z novej suroviny, rómski kováči sa špecializovali na využívanie starého materiálu, ktorý prekúvali,“ povedal pre dokumentárny film Pred dedinou, za dedinou etnológ Slovenskej akadémie vied v Bratislave Arne Mann.
Sedliaci a kočovníci mali kedysi medzi sebou korektné vzťahy vyplývajúce z obojstranne výhodných služieb, ktoré si navzájom poskytovali.
Železo zbierala celá rodina
Pre rómskych kováčov bolo typické, že zbierali staré železo a recyklovali ho na úžitkové produkty. Každý kúsok odhodeného železa, ktorý našli, doniesli domov.
„Otec kováč ním zazvonil o nákovu a podľa zvuku železa poznal, akej je kvality a čo sa z neho dá spraviť. Ak nič iné, tak aspoň klinec,“ opisuje vedec informácie, ktoré získal od miestnych zo špišskej obce Bystrany.
Rómski kováči dokázali vyrobiť konské podkovy aj zo starých, odhodených podkov.
„Nažeravili ich, vyrovnali a špeciálnou technikou kováčskeho zvárania privarili na seba a vyformovali novú podkovu. To by nerómsky kováč nikdy nerobil, ten proste nakúpil novú surovinu a vytvaroval podkovy z nej,“ dodal etnológ Arne Mann.
Kováčske sympózium v Dunajskej Lužnej
Dunajská Lužná mala prívlastok Železná dedina. Je tu viac ako tristoročná tradícia kováčstva a ešte aj dnes tu pracujú kováči v 14-tich dielňach. Už dvanásť rokov v tejto obci otvárajú leto kováčskym sympóziom.
Tradičné rómske remeslá prezentovali aj tento rok v Miestnom kultúrnom stredisku v Dunajskej Lužnej na 12. Európskom rómskom kováčskom sympóziu.
„My sme predtým chodili na tieto sympóziá do Maďarska a do Čiech. Ale potom sme si tieto dielne, ktoré tu fungujú, povedali, že toto je to miesto, kde by sa takéto sympóziá mali konať,“ povedal organizátor podujatia Róbert Rigó pre portál chartikano.sk.
Súčasťou sympózia bola celoslovenská literárno-výtvarná súťaž Farebný svet, ktorú usporiadatelia vyhlásili ešte v januári.
„Potešilo ma, že mladí to vyjadrili kresbou presne tak, ako sme si mysleli. Cítia možno aj potrebu pokračovať v tom, čo robili ich predkovia,“ priblížil Rigó.
Súťaž bola zameraná na oboznámenie sa detí s rómskou kultúrou a literatúrou. Organizátor sympózia prizval do spolupráce združenie Rómsky dom.
„Deti pochopili, čo je to kováčska práca, korytárska práca, metličkárska práca. Tradičné rómske remeslá boli vždy zdrojom obživy pre Rómov a mnohí sa cez svoje remeslá dostali do vyšších spoločenských tried,“ uviedla Agnes Horváthová, štatutárna zástupkyňa Rómskeho domu.
Remeslo nemusí zaniknúť. Vznikajú nové objednávky
Hoci kováčstvo dnes vnímame skôr ako tradíciu, ktorá v praktickom živote zaniká a prezentuje sa iba pri remeselníckych trhoch či etnografických podujatiach múzeí, nemusí to už byť tak.
Faktom je, že úžitkovými produktmi nemôže konkurovať sériovým výrobkom. Klince, kramle a kladivá si každý kúpi v príslušnom oddelení hypermarketu.
Záujem verejnosti ale priťahujú výrobky umeleckých kováčov – prstienky, podkovičky pre šťastie, železné sošky. Stavebníci rodinných príbytkov vyhľadávajú autorské kováčske dielne, kde im dokážu urobiť železné časti krbov, dvierka, ploty či brány.
Kováčstvo sa dá študovať na niekoľkých stredných školách na Slovensku, napríklad v Kremnici či Kysuckom Novom Meste. Odbory sa volajú rôzne: umelecko-remeselné spracúvanie kovov alebo umelecké kováčstvo a zámočníctvo.
Beata
Balogová
