BRATISLAVA. Ministerstvo školstva vyhlasuje ďalšiu výzvu na rozšírenie a udržanie kapacít materských škôl. Z druhého sociálneho balíčka vlády vyčlenili na rozširovanie kapacít škôlok päť miliónov eur. Informovalo o tom ministerstvo školstva na svojej internetovej stránke.
Tak ako v prvom kole, aj teraz je dotácia určená na prístavbu, výstavbu a rekonštrukciu priestorov pre potreby materských škôl a vybudovanie zariadení školského stravovania pri nových materských školách.
Zohľadňované kritériá
Pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie dotácie bude rezort prihliadať na aktuálny počet nevybavených žiadostí o prijatie detí do materských škôl.
Zohľadňovať bude aj kritériá ako doterajšie riešenie kapacít na zabezpečenie predprimárneho vzdelávania či zvýšenie a udržateľnosť nových kapacít materskej školy počas minimálne siedmich rokov. Žiadosť podanú v rámci prvej výzvy nebudú v rámci novej výzvy akceptovať.
Každá obec, ktorá bude mať záujem o poskytnutie dotácie na rozšírenie alebo udržanie kapacít materskej školy, bude teda musieť na ministerstvo doručiť novú žiadosť. Stavebný projekt, ktorý už má obec či mesto vypracovaný, však bude môcť použiť opätovne.
Doterajšie rekonštrukcie
Ministerstvo školstva v rámci prvej výzvy už podporilo rekonštrukciu 113 materských škôl. Vďaka rozširovaniu kapacít v 113 materských školách by sa do nových tried malo dostať približne 3 600 detí.
Na výzvu na rozšírenie kapacít materských škôl formou prístavby, výstavby a rekonštrukcie priestorov, či na vybudovanie zariadení školského stravovania pri týchto materských školách v roku 2015, reagovali v prvej výzve zriaďovatelia 426 žiadosťami.
Vláda sa zaviazala zvýšiť zaškolenosť detí vo veku štyri až šesť rokov v škôlkach na 95 percent do roku 2020. To predstavuje 119 000 detí, kým dnes ich je v škôlkach umiestnených 92 000. Počet zamietnutých žiadostí o prijatie detí do materských škôl sa zvýšil z 1 679 v roku 2004 na 9 682 v roku 2013.
Takmer polovica takýchto žiadostí je v Bratislavskom kraji, v ostatných krajoch sa pohybuje od päť percent v Banskobystrickom kraji po 10 percent v Žilinskom kraji. Najhoršia situácia je v okresoch Bratislava II, Bratislava V, Senec, Bratislava III, Bratislava IV, Žilina a Trnava.
