BRATISLAVA. Pilotné odskúšanie predaja pozemkov v rómskych osadách rozbehol Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity doteraz v troch obciach.
„Téma vysporiadania pozemkov nebola otvorená žiadnym štátnym orgánom na Slovensku,“ uviedol k problému bývania Rómov splnomocnenec Pollák.
Európska únia schválila v období 2014-2020 pre slovenských Rómov 380 miliónov eur. Časť z tohto balíka peňazí je rezervovaná na legalizáciu bývania Rómov.
Prvé tri obce použili dotácie na vytvorenie aktuálnych geometrických plánov a servis s prípravou kúpnych zmlúv. Samotné pozemky si užívatelia musia odkúpiť za vlastné. Aby to ekonomicky zvládli, riešia sa hneď aj splátkové kalendáre. Až po uhradení plnej výšky ceny pozemku obec uskutoční prevod vlastníckych práv na katastri nehnuteľností.
„Nestálo to tak veľa peňazí. V Tichom Potoku iba 2800 eur, v Čiernom Balogu 3000 eur a v Studienke pri Malackách to stálo možno tritisíc eur,“ odhadol výšku nákladov splnomocnenec.
Tichý Potok
V obci Tichý Potok v Prešovskom kraji zmluvne odpredali pozemky siedmim rodinám. Po dvoch rokoch by mali mať Rómovia svoje záväzky splatené a stanú sa tak vlastníkmi pozemku pod svojím domom.
Tichý Potok je malá obec s 353 obyvateľmi a 32 rómskymi občanmi s trvalým pobytom. Ďalších 18 osôb býva v osade bez prihlásenia.
Nikto nepochybuje, že na Slovensku bude tento proces zložitý a dlhodobý. Navyše si bude vyžadovať predovšetkým ochotu ľudí, ktorí obce riadia.
„Ak chceme meniť životy ľudí v osadách, bez aktívnej spolupráce s obcou to nepôjde. Samozrejme ani bez odvahy, zodpovednosti a vôle samotných členov zastupiteľstva obcí,“ povedal splnomocnenec Pollák.
Obec Tichý Potok pomohla svojim Rómom s legalizáciou obydlíČítajte
Čierny Balog
Vyriešenie vlastníckych vzťahov v osadách Čierneho Balogu bolo strategickým zámerom samosprávy už od roku 2008. V obci s 5200 obyvateľmi sa nachádza päť samostatných rómskych osád.
„Prišli za nami vlastníci pozemkov pri rómskej osade Pusté s tým, že tieto ich pozemky sú znehodnocované a čiastočne aj zastavané čiernymi stavbami. Chceli, aby sme im pomohli pri riešení tohto problému,“ povedal pre Sme starosta Čierneho Balogu František Budovec.
Vlastníkom pozemkov navrhli cenu 2,5 eura za meter štvorcový a obec parcely postupne odkupovala. Niektorí sa podľa starostu dlho bránili nízkej cene, čo predĺžilo tento proces o niekoľko rokov.
Obec mala vo svojom pláne podporu individuálnej výstavby pre potreby občanov z osady.
„Potom sme sa snažili ponúknuť tieto pozemky tým, ktorí mali na nich stavby, aby sme týmto krokom prešli k postupnej legalizácii bývania v danej lokalite,“ vysvetlil postup starosta Budovec.
Osada Pusté v centrálnej časti Čierneho Balogu je z hľadiska vlastníckych vzťahov k pozemkom už skoro zlegalizovaná. Podľa starostu je tu ale vedených veľa exekučných konaní, čo komplikuje naštartované procesy.
Starosta F. Budovec: „Osady v Čiernom Balogu sú určite staré, legálne osady. Rómovia tu žijú veľmi dlho.“ Foto SME/Ján Krošlák
Studienka
V Studienke pri Malackách majú šťastie, že pozemky pod osadou nepatria desiatkam súkromných osôb ani urbariátu, ale sú v správe Slovenského pozemkového fondu.
Starosta Boris Soukup sa opiera o úrad splnomocnenca Petra Polláka, ktorý vo veci legalizácie pozemkov obec oslovil.
Rómov z osady nemusel informovať ani prehovárať, pretože im všetko vysvetlil Štefan Šárközy z Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý je rodákom z osady v Studienke.
„My sme ich dopredu zavolali, že máme takúto možnosť, či budú ochotní si to odkúpiť,“ priblížil starosta Soukup. Po získaní súhlasu od Rómov z osady objednali geodeta.
Časť dotácie doteraz využili na vypracovanie geometrického plánu. Po jeho schválení pokračujú v ďalších krokoch nutných pre prípravu kúpnych zmlúv k pozemkom.
„Teraz sme boli na jednaní na Slovenskom pozemkovom fonde a objednali sme znalecký posudok na všetky pozemky v osade. Mali by sa začať vytvárať zmluvy, aby došlo k predaju jednotlivým občanom,“ uviedol pre Sme starosta Studienky Boris Soukup.
Podľa jeho slov je v ďalšom kroku na ťahu úrad splnomocnenca vlády, ktorý ich oslovil s touto ponukou.
Mix nejasných vlastníckych vzťahov otvára veľa otáznikov
„Je to dvojitý proces. Najprv príde k legalizácii pozemkov, a až potom k legalizácii stavieb. Sú tam aj legálne stavby, ktoré boli postavené za socializmu, keď tí ľudia pracovali,“ povedal starosta Budovec.
Dnes sa v rómskych komunitách nachádzajú tesne vedľa seba rôzne typy stavieb z hľadiska ich oprávnenosti k plneniu svojich funkcií. Sú to obydlia od čiernych stavieb až po tie, ktoré majú rôzne veľký potenciál obhájiť si svoju existenciu.
Podľa starostu Čierneho Balogu obec niektoré stavby postupne legalizuje, musia ale spĺňať zákonné podmienky na bývanie. V takom prípade im pridelí súpisné číslo.
Ďalšou komplikáciou je, že sú takmer na všetkých domčekoch uvalené exekúcie.
„Hlavne po roku 1990 boli takmer všetci naši Rómovia postupne bez práce a len na sociálnych dávkach, a tak k novej a legálnej výstavbe v podstate nedošlo. Je to skutočne ojedinelý jav, že by sa po 90-tom roku postavil nový dom so všetkým, čo k tomu patrí,“ dodal F. Budovec.
Ani v Studienke nie sú všetky domy v osade legálne z hľadiska súčasných zákonov.
„U stavieb postavených do 60-tych rokov sa to dá potvrdiť, a potom uvidíme. Nejako budeme musieť postupne riešiť aj tieto stavby. Dôležité je, aby mali aspoň pozemky odkúpené,“ povedal pre Sme starosta Studienky Boris Soukup.
Osada Pusté v Čiernom Balogu leží pri miestnej škole. Vidieť ju z okien školských chodieb. Okrem domčekov so súpisnými číslami sa tu nachádzajú obydlia, ktoré nemajú súpisné číslo, iné sú postavené bez stavebného povolenia, ale so súhlasom vlastníka pozemku. Niektoré objekty nesú charakteristiky typickej čiernej stavby. Foto Ingrid Ďurinová
Podarí sa to?
Starosta Čierneho Balogu František Budovec vyjadruje pochybnosti o tom, či bude pri existujúcej legislatíve vôbec možné legalizovať všetky stavby, pod ktorými obec predala pozemky.
„Uvidíme, ako bude znieť nový stavebný zákon a ako to celé bude ďalej. Je možné, že aj keď budú vlastníkmi pozemkov pod tými stavbami, nebude možné tie stavby v tomto stave, v akom sú, legalizovať,“ povedal starosta Budovec.
Problém vidí napríklad v tom, že objekty nesplnia nutné zákonné parametre vo vzťahu k účelu ich využitia tak, ako to vyžaduje stavebný zákon.
Existujú aj názory, že sú osady ako celok nelegálne. Toto považuje historička Anna Jurová za nezmysel. Osady existujúce 80 až 100 rokov vznikli podľa vedeckej pracovníčky Slovenskej akadémie vied v Košiciach na základe vtedy platného práva.
„Rómovia sa usádzali tam, kde ich usídlil zemepán alebo kde ich usídlila obec. Bolo to buď na okraji obcí, alebo na pozemkoch, ktoré nikto nevyužíval, čiže aj v určitej vzdialenosti od obce, na okraji mesta či pri feudálnom panstve,“ uviedla historička Anna Jurová v dokumentárnom filme Pred dedinou, za dedinou, ktorý opisuje vznik rómskych osád na Slovensku.
V Tichom Potoku žije v osade sedem rodín, ktoré už začínajú splácať pozemky pod svojimi obydliami. Foto TASR/Branislav Račko
Beata
Balogová
