BRATISLAVA. Vniesť najnovšie európske pravidlá do snáh o návrat nelegálne vyvezených diel kultúrnej hodnoty je cieľom najnovšej legislatívnej snahy Ministerstva kultúry (MK) SR.
Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu, novela v praxi zaistí prevzatie smernice Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu EÚ.
Kultúrne dedičstvo
Pôsobnosť zákona sa má rozšíriť na všetky kultúrne predmety a zvýšiť sa má administratívna spolupráca. "Nová smernica zabezpečuje navrátenie všetkých kultúrnych predmetov na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných alebo iných zbierok.
Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne dedičstvo," zdôrazňuje ministerstvo kultúry v dôvodovej správe k návrhu novely zákona.
Na to, aby bola spolupráca členských štátov Európskej únie v tejto oblasti účinnejšia, vyplýva zo smernice pre ústredné orgány krajín EÚ povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI), pričom ten sa osobitne upraví pre predmety kultúrnej hodnoty.
Podľa textu návrhu novely sa napríklad dá nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu uplatniť do troch rokov odo dňa, keď sa ministerstvo kultúry dozvedelo o mieste, kde sa kultúrny predmet nachádza a o totožnosti jeho vlastníka alebo držiteľa.
Pritom nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu sa dá uplatniť 30 rokov odo dňa, keď bol kultúrny predmet nezákonne vyvezený zo Slovenska.
Ak ide o "kultúrny predmet (archeologický nález, zbierkový predmet, historický knižničný či archívny dokument), ktorý je súčasťou verejnej zbierky a ak ide o kultúrny predmet zapísaný v inventároch cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike, nárok na navrátenie nezákonne vyvezeného kultúrneho predmetu je nepremlčateľný", píše sa v návrhu novely zákona o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov.
Ochrana predmetov
Návrh zákona zároveň upravuje zákony o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov, o ochrane pamiatkového fondu, či o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.
Konkrétne sa navrhuje rozšíriť okruh osôb oprávnených reštaurovať národné kultúrne pamiatky, zbierkové predmety. Majú sa tým odstrániť problémy z praxe súvisiace s reštaurátorskými prácami.
Zmeny týkajúce sa reštaurátorov sa konkrétne týkajú určenia osôb, ktoré môžu reštaurovať národné kultúrne pamiatky a zbierkové predmety a upravujú aj kvalifikačné predpoklady pre výkon reštaurátorských prác. Zákon o ochrane pamiatkového fondu sa navrhuje upraviť tým, že sa vypúšťa ustanovenie o návratnom konaní.
"Týmto sa zabezpečí širšia a účinnejšia ochrana kultúrnych predmetov, ktoré boli nezákonne vyvezené z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu alebo z územia iného členského štátu na územie Slovenskej republiky" a vylúči sa duplicitná právna úprava návratného konania v našom právnom poriadku, zdôvodňuje MK SR v dôvodovej správe k návrhu.
Ak parlament schváli novelu v navrhovanej podobe a prezident ju podpíše, začne zákon platiť od 18. decembra tohto roka, úpravy ďalších vyššie spomínaných právnych noriem by mali vstúpiť do platnosti 1. januára 2016.
