Bratislava 21. januára (TASR) - Predpokladom úspešného referenda o vstupe SR do Európskej únie (EÚ) bude, ak parlamentné strany odložia bokom svoje žabomyšie vojny a koncentrujú sily nielen na úspech plebiscitu, ale aj na spoločnú legislatívnu prácu, potrebnú pre dobrú prípravu na členstvo v únii.
Počas rozpravy pred hlasovaním o uznesení na vyhlásenie referenda o vstupe SR do EÚ to na pôde Národnej rady SR povedal zástupca poslaneckého klubu koaličnej SMK Gyula Bárdos s tým, že práve tento moment by sa mal stať súčasťou spoločnej predreferendovej kampane. Práve takáto forma kampane bude podľa neho dokonca úspešnejšia a užitočnejšia než proklamované heslá.
Bárdos ocenil, že všetky parlamentné strany a hnutia podporujú uskutočnenie referenda o vstupe. "Túto vzácnu jednotu by sme mali premeniť na jedno razantné, veľmi jednoznačné áno na vstup SR do EÚ od veľkej väčšiny všetkých oprávnených voličov," vyhlásil.
Takáto jednota by mohla presvedčiť aj občanov štátov EÚ, že sa nemusia báť Slovenska a nových členov. "Sme totiž pripravení tvrdo pracovať na sebe, aby sme dobehli rozvinutejšiu časť Európy a prispieť k tomu, aby bola Európa v roku 2010 najdynamickejšie sa rozvíjajúcim hospodárstvom na svete," dodal.
Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková zdôraznila, že hoci prezident, vláda a parlament urobili v prístupovom procese do EÚ maximum, boli to občania, ktorí pochopili význam tohto procesu a vrátili Slovensko na cestu integrácie a na návrat do Európy. "Nepochybujeme o tom, že takto jednoznačne a demokraticky zaznie hlas našich občanov aj teraz a svoj názor opäť prejavia v pravej chvíli a na pravom mieste svojou účasťou v referende," dodala.
Zároveň upozornila, že snahy o oddeľovanie integrácie SR do EÚ a NATO sú účelové alebo sú nepochopením povojnového vývoja v Európe. Aj po páde totalitného režimu bolo podľa nej jasné, že pre budúcu prosperitu v Európe je transatlantické spojenectvo kľúčové.
Martináková ďalej povedala, že v korektnom dialógu s občanmi o tom, čo znamená EÚ, treba zdôrazňovať, že nejde len o ekonomický projekt, ale predovšetkým o úniu hodnôt. Rovnako aj pre SDKÚ je prioritou dialóg s občanmi nielen o pozitívach, ale aj negatívach vstupu SR do EÚ.
Imrich Béreš z ANO povedal, že Slovensko sa stále vyrovnáva s dedičstvom komunistického režimu a niektorých chybných transformačných krokov v minulosti. Ak však bude SR pokračovať v uskutočňovaní potrebných reforiem, nepochybne bude schopná čeliť konkurenčnému prostrediu EÚ. "Reformy nám umožnia vytvoriť vhodný politický, sociálny a ekonomický systém, ktorý bude schopný produkovať zdroje na zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva," konštatoval Béreš.
Upozornil, že proces integrácie neznamená pre Slovensko stratu suverenity, ale iba prenos výkonu častí kompetencií na európske inštitúcie. Vysoká občianska podpora pre vstup SR do EÚ je dôkazom, že občania pochopili dôležitosť tohto kroku pre budúcnosť nášho štátu a ich samotných, a Béreš verí, že májové referendum bude úspešné.
Fakt, že pod uznesením o referende figurujú predstavitelia všetkých parlamentných strán je nielen pozitívnym signálom pre zahraničie, ale aj pre občanov. "Táto chvíľa je výnimočná aj preto, že prvýkrát v histórii samostatnej štátnosti dochádza k naplnenia významu Svätoplukovho posolstva, ktorým je výzva k jednotnosti," uzavrel.
Ak má byť Slovensko príspevkom do zjednotenej Európy, musí jednotu vytvárať v prvom rade doma, a to vo vzťahoch, v zákonoch a v inštitúciách, vyhlásil v rozprave k návrhu na vypísanie referenda o vstupe SR do EÚ podpredseda KDH a predseda zahraničného výboru parlamentu Ján Figeľ.
Zdôraznil, že Slovensko bude po vstupe do únie participovať na rozhodovaní o jej budúcom usporiadaní a na budúcej ústave. Podľa jeho slov sa bude SR ako budúci členský štát EÚ zasadzovať za precíznejšie vymedzenie kompetencií únie na základe subsidiarity a na posilnenie jej úlohy v obrane a bezpečnosti.
Figeľ, ktorý je aj hlavným vyjednávačom SR s EÚ, pripomenul záväzky, ktoré musí Slovensko pred integráciou ešte splniť. Referendum o vstupe SR do EÚ označil za "veľmi významné vyjadrenie celej spoločnosti", pretože sa Slovensko v slobodných podmienkach zaradí tam, kam bude chcieť patriť väčšina jeho občanov. Konštatoval, že európsku integráciu nemožno chápať ako únik z vlastných dejín, ale ako ich prirodzené a logické vyústenie.
