BRATISLAVA. Obmedziť vek zamestnancov vo verejnej správe na 63 rokov chce novelou zákona o štátnej službe poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc. Maximálny vek, do ktorého môžu zamestnanci pracovať vo verejnej správe, je podľa neho stanovený v tretine členských štátov Európskej únie.
Nadobudnutím tohto veku sa podľa návrhu skončí pracovný pomer zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, a to priamo zo zákona.
Výberové konanie chce povinne
Kadúc novelou zároveň stanovuje povinnosť pre zamestnávateľa a pre služobný úrad v oblasti verejnej správy vyhlásiť výberové konanie na zamestnanecké miesto starobného dôchodcu, ktorý súčasne s platom poberá aj starobný dôchodok. Následne, ak by vzišiel z toho výberového konania úspešný uchádzač, bol by to nový výpovedný dôvod zo zamestnania pre daného starobného dôchodcu.
Návrhom poslanec OĽaNO reaguje na skutočnosť, že veľká skupina osôb v dôchodkovom veku pracuje vo verejnej správe a okrem príjmu poberá aj starobný dôchodok. „Na druhej strane máme veľmi vysoký podiel nezamestnaných mladých ľudí s dostatočnou kvalifikáciou na výkon týchto činností bez akéhokoľvek príjmu. Návrh zákona vychádza zo základnej zásady, že dôchodok slúži ako sociálna dávka pre osoby, ktoré z dôvodu veku nedokážu vykonávať svoje zamestnanie,“ argumentuje Kadúc.
Právna norma zasahuje len do pracovnoprávnych vzťahov v oblasti verejnej správy, kde má štát právomoc kontrolovať dĺžku vykonávania určitej činnosti v príslušných zákonoch. Dôchodcovia poberajúci starobný dôchodok podľa návrhu budú môcť aj naďalej a bez obmedzení pracovať v súkromnej sfére či podnikať.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne, ktoré Kadúcovi poskytli, vyplýva, že k 30. júnu 2014 bolo až 56 436 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali ako zamestnanci a 53 641 poberateľov starobného dôchodku, ktorí pracovali na dohodu. Na druhej strane k tomu istému dátumu úrady práce evidovali celkovo 345-tisíc disponibilných uchádzačov o zamestnanie.
Systémové zvýšenie zamestnanosti
Taktiež je podľa poslanca OĽaNO potrebné vychádzať z údajov štatistického úradu o príjmoch a výdavkoch domácností z roku 2012, kde sa ukazuje, že najviac ohrozenými skupinami sú rodiny, kde je živiteľom slobodný rodič, následne nezamestnaní. Za nimi nasledujú bezdetné rodiny a až po nich dôchodcovia, keďže v ich domácnosti majú príjem väčšinou všetci členovia rodiny.
„Spôsobom, ktorý navrhujeme, sa zavedie systémové, ústavne konformné a efektívne zvýšenie zamestnanosti nielen mladých ľudí či absolventov vysokých škôl vo verejnej správe, ale aj bežných ľudí bez práce. Hovoríme o niekoľkých tisícoch nezamestnaných. Navyše sa obmedzí súbežné poberanie platu aj dôchodku, pričom znížením nezamestnanosti sa samovoľne znížia aj výdavky štátu na nezamestnaných občanov,“ dodal Kadúc.
„Vláda sa nespráva ako dobrý hospodár. Je zbytočným plytvaním, ak vláda dotuje zamestnanecké miesta miliónmi eur a pritom má riešenie priamo pod nosom. Podľa môjho názoru je pokrytecké, ak jediným dôvodom neprijatia takejto úpravy má byť strata voličov, ktorí poberajú dôchodky a ktorých si vláda takto de facto kupuje,“ uzatvára poslanec obyčajných ľudí.
Návrhom sa bude parlament zaoberať na septembrovej schôdzi. V minulom roku identickú novelu Kadúcovi parlament zamietol.
