V článku Morálny relativizmus v KDH (SME 14. 1.) profesor Krekovič odmieta tvrdenia pána Čarnogurského, že „národ je prirodzenou spoločenskou jednotkou, a národný štát je najvyššou mierou slobody pre národ - dokonca aj slobody robiť zlú politiku“ (SME 2. 1.). Je skutočne šokujúce, že človek ašpirujúci na post prezidenta pokladá „robenie zlej politiky“ za jednu zo slobôd zvrchovaného národa.
O nič menej však neprekvapuje ani argumentácia profesora Krekoviča, ktorá je ako vystrihnutá z marxistickej teórie. Predstava národa ako prirodzenej spoločenskej jednotky vytvorenej ľuďmi „zdola“ je podľa neho fixnou ideou nacionalistov, ktorá nemá vedeckú oporu. Národný štát označuje za neprirodzenú formu organizovania spoločnosti „zhora“ z rozličných mocensko-politických dôvodov.
Štát, ktorého moc je legitimizovaná ľuďmi, je podľa liberálnej teórie prirodzenou organizáciou. Vláda spravuje spoločné záležitosti ľudí v záujme ich spoločného dobra, chráni ich ľudské práva a vedie k formovaniu jednotného spoločenstva - národa. Preto demokratický štát na rozdiel od jeho predchodcu feudálneho štátu označujeme za národný štát. Národ je tvorený prirodzeným spôsobom „zdola“ na základe slobodnej vôle racionálnych ľudí.
Ak štát nebol založený z vôle ľudí, ale iba z vôle reprezentantov nejakej skupiny ľudí, potom jeho politická moc nie je náležite legitimizovaná, čo spôsobuje mnohé problémy, ktoré vedú niektorých teoretikov k uzáveru, že štát je dočasným zlom, ktoré treba eliminovať.
Nacionalisti „zbožšťujú“ štát ako najvyššiu hodnotu „štátotvorného národa“ (rozumej väčšinového etnika). Marxisti, disidenti a občianski demokrati nielenže odmietajú „zbožšťovať“ štát , ale považujú ho za nástroj politickej moci „mocných“ na ovládanie „bezmocných“, ktorý je nutné zlikvidovať.
Podľa disidentov a občianskych demokratov treba politickú moc štátu presunúť nadol na „občianske organizácie“, a nahor na medzinárodné organizácie „globálnej občianskej spoločnosti“ teda zneužívanie nelegitímne nadobudnutej vládnej moci navrhujú riešiť odstránením štátu.
Liberálni teoretici však odmietajú liečiť chorobu púšťaním žilou pacientovi, až kým nevykrváca. Štát nepovažujú ani za zlo, ani za hodnotu ako takú. Považujú ho za agenta demokratickej spoločnosti túžiacej po jednote, povereného sledovaním spoločných hodnôt. Tieto demokratické hodnoty sú produktom doby osvietenstva kladúcej dôraz na ľudský rozum, ktorý predurčuje ľudí vládnuť sebe samým. Patrí k nim spoločná predstava spravodlivosti na základe rovnosti všetkých bez rozdielu, prosperity s dôrazom na vzájomnú solidaritu, slobody pre všetkých a spoločnej obrany týchto hodnôt. V ostatných desaťročiach k týmto hodnotám pribudla ďalšia - rešpekt k odlišnosti - ktorá je nevyhnutná pre modernú komplexnú spoločnosť k dosiahnutiu „jednoty v odlišnosti“.
Autor: JANA VODOVÁpublicistka
