- Často sa vyhýbajú kontaktu s inými ľuďmi alebo sú im ľahostajní. Spontánne nadviažu kontakt iba zriedka.
- Často nerozumejú významu gest, výrazov tváre či tónu hlasu.
- Ak používajú reč, slovám rozumejú doslovne.
- Môžu mať aj špeciálne schopnosti, napríklad v hudbe, matematike a pod.
- Niektoré mávajú záchvaty, vrieskajú, kopú a pod.
Boli ste v kolektíve neobľúbeným dieťaťom, posielali vás na psychiatriu. Teraz ste vedcom a rešpektovaným autorom knihy o autizme. Aký je to pocit?
„Pre mňa nie je dôležité, či kniha má, alebo nemá úspech. Túžba po úspechu je typická pre ľudí bez autizmu, mňa nezaujíma. Nerozumiem, prečo ľudia sledujú počet lajkov na Facebooku a čo iní hovoria o ich kravate. Pre mňa je dôležité, ako sa môžu ľudia s autizmom učiť nové veci a skvalitniť si život. Ja sám mnohé veci doteraz neviem, napríklad zaviazať si šnúrky na topánkach alebo šoférovať.“
Ako sa vám darí robiť osvetu o autizme?
„Pre mňa je najdôležitejšie autistickým ľuďom zaručiť, aby chodili do školy, mohli si nájsť zamestnanie a miesto v spoločnosti. Na to sa snažím aj upozorniť vo svojej knihe. Už asi desať rokov verejne hovorím o autizme, ale situácia sa vyvíja len pomaly. Neviem, koľko detí s autizmom môže chodiť na Slovensku do školy, ale vo Francúzsku len 20 percent. Je zaujímavé sledovať, prečo autistické deti vyhadzujú zo škôl. Prakticky nikde to nie je čisto z pedagogických dôvodov, je to otázka ich socializácie. Napríklad autistické dieťa sa každý deň vracia domov zo školy s modrinami, pretože ostatní ho bijú. Potom sa rozhodne, že už viac nemôže chodiť do školy.“
Ako ste učenie v štandardnej triede zvládali vy?
„Mal som kritické okamihy, keď to už vyzeralo, že do školy nepôjdem. Sedel som v poslednej lavici a nepočul som, čo mi učiteľka hovorí, pretože mám problém rozoznávať konkrétne hlasy medzi inými zvukmi.
