Prezident Rudolf Schuster ju vymenoval 16. októbra minulého roku presne po 24 dňoch od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb.
Počas prvých sto dní však otriasli vládnou koalíciou kauzy, ktorých výsledkom bolo narušenie dôvery medzi koaličnými partnermi. Medzi najvážnejšiu a nateraz neukončenú patrí údajné odpočúvanie mobilu šéfa ANO a podpredsedu parlamentu Pavla Ruska.
Koalíciu ohrozilo aj hlasovanie poslancov za KDH, ktorí nepodporili novelu zákona o verejnej službe. Novela súvisela s naštartovaním reformy v zdravotníctve a predkladal ju minister tohto rezortu Rudolf Zajac (ANO). Podľa KDH išlo o vyjadrenie nesúhlasu s tým, že ANO chce prostredníctvom politických nominácií kontrolovať privatizáciu Slovenských elektrární. ANO preto ponúklo kresťanským demokratom posty ministrov zdravotníctva a hospodárstva, čo KDH odmietlo.
Napätie medzi koaličnými partnermi vyvolalo aj personálne obsadenie oficiálnej delegácie na kodanský summit EÚ. SMK požadovala, aby štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Jána Goliana nahradil jeho šéf a nominant SMK Zsolt Simon, a aby bol členom delegácie aj vicepremiér Pál Csáky. Premiér Dzurinda ako vedúci delegácie s prvou zmenou súhlasil, s druhou nie.
Medzi najväčšie úspechy sto dní Dzurindovho kabinetu patrí podľa pozorovateľov ukončenie prístupových rokovaní do Európskej únie (EÚ) a NATO, ako aj fakt, že vláda pristúpila k prijímaniu nepopulárnych ekonomických opatrení.
Vláda, ktorá počas sto dní rokovala na sedemnástich schôdzach, na začiatku svojho funkčného obdobia zlúčila niektoré posty vicepremiérov s ministerskými. Ministri spravodlivosti, financií a hospodárstva sú zároveň podpredsedami vlády pre dané oblasti. Výnimku tvorí vicepremiér Pál Csáky, do ktorého pôsobnosti patrí európska integrácia, ľudské práva a menšiny.
Vládny kabinet rozhodol aj o krokoch, potrebných na zlúčenie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku s rezortom hospodárstva.
