Bratislava 23. januára (TASR) - Pokles podpory občanov pre vstup Slovenska do NATO spôsobilo podľa politológa Grigorija Mesežnikova viacero faktorov, najmä však to, že argumenty proti členstvu v aliancii začali vnímať Slováci citlivejšie.
Za príčiny poklesu podpory považuje úvahy o pripravovanej vojne v Iraku a istý útlm diskusie o výhodách nášho členstva v aliancii po parlamentných voľbách a po pražskom summite NATO, na ktorom SR získala pozvánku. Otázka vstupu SR do NATO bola totiž veľmi exponovaná v predvolebnom období, a občania považovali túto tému za dôležitú. Po voľbách však došlo k útlmu a rovnako ustala aj informačná kampaň mimovládnych organizácií. "Prevládla spokojnosť. Dostali sme pozvánku do NATO a to je takpovediac z domáceho hľadiska hotová vec. Ukázalo sa však, že je potrebné stále pracovať s verejnou mienkou," zdôraznil politológ pre TASR.
Mesežnikov nevie predpokladať, či bude podpora vstupu do NATO stále klesať. "Nevieme, čo sa udeje na Blízkom východe, či bude vojna alebo nie," dodal. Zároveň si však nemyslí, že dôjde k takému dramatickému poklesu, ako v roku 1999, kedy NATO zasahovalo na Balkáne.
Politológ a riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky (IVO) vidí vzájomnú prepojenosť medzi vstupom Slovenska do NATO a Európskej únie (EÚ). "Ale vzhľadom na to, že sa rozbieha nešťastná petícia za vypísanie referenda o vstupe SR do NATO, tak spájať tieto dve témy je argumentačný problém pre zástupcov vlády," povedal.
Z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý realizoval ÚVVM začiatkom januára vyplýva, že proti vstupu SR do NATO je 48 percent Slovákov. Členstvo v aliancii podporuje len 46 percent občanov.
