BRATISLAVA. Prezident Andrej Kiska v stredu 15. júla svojím podpisom ratifikoval Dohovor o kazetovej munícii, ktorý schválila Národná rada SR 26. júna.
Ako agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta, dohovor zakazuje používanie kazetovej munície, ktorá spôsobuje závažné poranenia, nerozlišuje medzi civilným obyvateľstvom a ozbrojenými silami a jej veľká časť zostáva nevybuchnutá aj po skončení konfliktov.
Morálny záväzok
Slovensko pristúpením k Dohovoru na seba preberie nielen právny, ale aj humánny a morálny záväzok zmierňovať tragické a neľudské následky vojen a ozbrojených konfliktov, predovšetkým pre nevinné civilné obyvateľstvo. Dohovor by mal nadobudnúť platnosť k 1. januáru 2016.
Podľa Dohovoru sa za kazetovú muníciu považuje konvenčná munícia skonštruovaná tak, aby rozptýlila alebo vypustila výbušnú submuníciu, z ktorej každá má hmotnosť nižšiu ako 20 kilogramov.
Zároveň dohovor zakazuje použitie, vývoj, výrobu, získavanie, skladovanie, uchovávanie, prevádzanie kazetovej munície na kohokoľvek priamo alebo nepriamo, podporovanie alebo presviedčanie kohokoľvek o zapojení sa do akejkoľvek činnosti zakázanej zmluvným stranám dohovoru.
Na zničenie skladových zásob dohovor vyčleňuje časové obdobie ôsmich rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť o ďalšie štyri a štyri roky (spolu 16 rokov).
Zaviazalo sa 116 štátov
Dohovor bol schválený na diplomatickej konferencii v Dubline v máji 2008. Zúčastnilo sa na nej 107 krajín vrátane Slovenska. Následne na konferencii v Oslo ho podpísalo 94 krajín zo 125 zúčastnených štátov. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2010.
Na základe rozhodnutia slovenskej vlády zo 6. novembra 2008 po posúdení aktuálnych aspektov dohovoru sa SR nepripojila medzi prvých signatárov.
Pristúpenie Slovenska k Dohovoru o kazetovej munícii vyplýva z uznesenia vlády, ktoré schválil kabinet v januári minulého roka. SR pristupuje k Dohovoru o kazetovej munícii v termíne, keď sú všetky aspekty pristúpenia zvážené a je vyriešený systém zabezpečenia potrebných finančných, personálnych aj technologických zdrojov, vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu Martina Balleková.
K 2. januáru 2015 sa dohovor zaviazalo rešpektovať 116 štátov, vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú, a 89 štátov ukončilo jeho ratifikačný proces.
Zničenie zásob
Rezort obrany má zásoby kazetovej munície, z ktorých časť možno považovať za zastaranú. Všetky tieto zásoby budú do ôsmich rokov po nadobudnutí platnosti dohovoru pre Slovensko zničené. Ide o 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých sa nachádza ďalšia submunícia.
S raketami bude zničená aj ich pohonná časť (raketový motor). Maximálne odhadované náklady na likvidáciu sú 5,5 milióna eur, ktoré budú vynaložené rokoch 2016 – 2023, informovala Balleková. Minister Glváč uviedol, že s likvidáciou kazetovej munície už začali. „Riešime to teraz vlastnými silami, ale rokujeme aj s partnermi a možno v krátkom čase prídeme s dohodou, že nám pomôžu aj iní,“ dodal.
