BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pri príprave novej vodohospodárskej politiky porušilo podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej Ústavu SR.
Na ombudsmanku sa obrátili mimovládne organizácie, ktoré okrem iného namietali, že sa ich pripomienkami k materiálu envirorezort nezaoberal.
Nesprávna aplikácia infozákona
Tým malo dôjsť k porušeniu článku Ústavy, ktorý garantuje právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia, i nedodržaniu Aarhuského dohovoru.
Problémy našla Dubovcová aj v zverejňovaní informácií týkajúcich sa vodného plánovania, ku ktorým sa aktivisti nedostali.
Verejnosť žaluje envirorezort za vodohospodársku politikuČítajte
Ombudsmanka našla v prístupe envirorezortu nesprávnu aplikáciu infozákona. Postup namietali na ministerstve aj aktivisti, k rozkladu voči rozhodnutiu o nesprístupnení informácií sa však envirorezort doteraz nevyjadril.
Tým podľa ombudsmanky došlo k odňatiu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. MŽP sa podľa svojho hovorcu Maroša Stana s jej stanoviskom oboznámi a následne sa k nemu vyjadrí.
Do sektora vodného hospodárstva prídu stovky miliónov eur z fondov EÚ a ďalšie pribudnú z iných verejných zdrojov. Zainteresovaná verejnosť preto musí mať informácie aj priestor na účasť na rozhodovaní o nasmerovaní týchto zdrojov.
Ministerstvo sa pritom vyhýba aj obyčajnému sprístupňovaniu informácií," hovorí Martina Barancová Paulíková zo Združenia Slatinka.
Rámcový dokument
Mimovládne organizácie sa domáhajú preskúmania vodohospodárskej koncepcie od januára 2015. Pre novú vodohospodársku politiku envirorezort v júni aj zažalovali.
Tvrdia, že ten postupoval pri príprave dokumentu, ktorý v januári schválila vláda a určuje priority pri využívaní vôd do roku 2027, nezákonne.
Postup má preto preskúmať súd, mimovládky na situáciu upozornili aj Európsku komisiu. Ministerstvo ich kroky vtedy prijalo s "veľkým" počudovaním.
Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 predstavuje východiskový rámcový dokument politiky v oblasti vodného hospodárstva pre plánovacie procesy a ich implementáciu do roku 2021, respektíve do roku 2027.
Mimovládky upozorňujú, že na jeho pripomienkovanie bolo len päť dní. Rovnako vyčítajú chýbajúce posúdenie dokumentu z hľadiska jeho vplyvu na životné prostredie. To podľa MŽP v tomto prípade nie je potrebné, keďže ho na rozdiel od mimovládok nepovažuje za strategický dokument.
"Perličkou na prístupe ministerstva ohľadom podanej žaloby je fakt, že nenašlo zástupcu, ktorý by jeho postoj obhajoval v priamej diskusii so zástupcom žalobcov v relácii verejnoprávneho rozhlasu, kde boli pozvaní zástupcovia verejnosti aj ministerstva.
Po tom, ako MŽP oznámilo, že nepošle do relácie žiadneho zástupcu, bola následne relácia v rozhlase zrušená. Veríme však, že argumenty ministerstva sa dozvieme aspoň v konaní na súde," povedal jeden zo žalobcov, právnik Imrich Vozár spolupracujúci s organizáciou VIA IURIS.
