O tom, že sa začala žatva, udalosť leta informovali tlač, televízia, kinožurnály aj dedinský rozhlas.
Keď na všetko odhodlaní muži v montérkach raziaci pitralonom nasadli na svoje oceľové tátoše, vedeli, že ich z kabíny kombajnu čaká ten najkrajší pohľad poľnohospodárskeho roka.
Zlatisté obilné lány sa vlnili výzvou plnosti klasov a prekročiť starostlivo vypracované plány o desiatky percent bolo vecou cti.
Žatva sa mohla začať hneď, ako pomyselný štartovací rozstrel socialistickej súťaže rituálnym žmolením plných kláskov pomedzi prsty odobril sám najvyšší tajomník Ústredného výboru KSS. Najlepšie za prítomnosti predsedu JRD, prípadne agronóma a ďalších naslovovzatých autorít.
O tom, že sa začala žatva, informovala tlač, televízia, kinožurnály aj dedinský rozhlas.
Kosba ozimného jačmeňa v roku 1950 v polovici júna neďaleko Bratislavy v obci Hubice
predvádza samoviazače, ktoré urýchľovali prácu.
FOTO - TASR
Hrdinovia kombajnisti
Najväčšími hrdinami žatvy boli, samozrejme, kombajnisti. Počas celého leta sa v horúčavách natriasali na rozpálených a zaprášených strojoch. Vôňa vymlátenej slamy sa im už natrvalo usadila v pamäti čuchových buniek.
"Žatva a oberačka mali viacero fáz, ale bolo úplne bežné, že sa pracovné sily presúvali. V kolónach kombajny postupne prechádzali z juhu na sever. Traktoristi z okresu prichádzali vypomôcť do iného okresu, medzi sebou mali obce družby," vysvetľuje Radoslav Ragač, historik a archivár, riaditeľ Slovenského národného archívu.
Prvé kombajny sa k nám začali dovážať z Ruska v rokoch 1961 – 1962, bol to model
SK-3 ešte s otvoreným priestorom obsluhy, nad ktorým bola umiestnená iba
strieška, kombajnista dohliada na vytriasanie obilia.
FOTO – archív A. R.
Modro-biele, neskôr aj zelené dederónske kombajny, rovnako malebné ako ich názov Fortschritt (pokrok) zoradené pekne pri prácach vedľa seba do diagonály svedčili o modernej mechanizácii. Vystriedali o generáciu staršie ruské, ktoré sa viac kazili. Fortschritty boli výkonné, spoľahlivé a o niečo pohodlnejšie. A pri žatve mali aj menej strát na obilí.
Mechanizácia žatevných prác bola pýchou socializmu. Hoci sa zvyčajne aj žalo takýmto
spôsobom, vizuálne štylizovaná kompozícia do uhlopriečky s efektne zarovnanými
vyčnievajúcimi vytriasadlami zvyšovala pôsobivosť.
FOTO - SNA
Chlieb a pomaranče, sila propagandy
"Do roku 1989 pracovalo v družstve množstvo ľudí, niekedy aj polovica dediny. Zamestnancov JRD alebo štátnych majetkov boli v Československu státisíce. Na polia vyháňali na brigády aj mladých, stredoškolákov a vysokoškolákov. Tiež boli skvelým objektom propagandy," hovorí Ragač.
Jedna z posledných socialistických žatiev. Traktorista na snímke 23. júla 1989 rozhŕňa
zožatý jačmeň na vlečke.
FOTO – TASR
Chlapci a dievčatá, vaše miesto je v poľnohospodárstve! Málo medzí v JRD, viacej chleba v národe! Pevné družstvá, vyššia výroba, silná vlasť! - hlásali všadeprítomné agitky a vážené súdružky a súdruhovia, pracovníci ľudu aj socialistická mládež sa za horúcich letných dní postarali o to, aby sa úroda v suchu dostala čím skôr do sýpok.
