BRATISLAVA. Pravdepodobne náhly nástup horúčav po chladnejších dňoch spôsobil, že záchranári privážajú na centrálne príjmy Univerzitnej nemocnice Bratislava už od rána najmä starších ľudí so stavmi kolapsu.
Za posledných 24 hodín nahlásili Záchrannej zdravotnej službe celkovo 105 kolapsov.
Ako informoval Boris Chmel z Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby, najviac ľudí skolabovalo v Bratislavskom kraji, najmenej v Trnavskom kraji.
"Sú dehydratovaní, malátni, vyslabnutí, prehriati. Podceňujú pitný režim, zbytočne sa presúvajú mestom, zabúdajú, že pre chronické ochorenia, najmä srdcovo-cievne, sú rizikovou skupinou," informovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.
Len do 12.00 h museli lekári na urgentných príjmoch ošetriť 18 ľudí.
"Pre porovnanie, počas predošlých horúčav sme zaznamenali v priemere 40 pacientov za celý deň, čiže situácia je horšia. Navyše, vtedy nastupovali zdravotné ťažkosti zväčša až v popoludňajších hodinách a večer, čo aktuálne už neplatí," uviedla Stano Maťašovská.
Málo tekutín stav zhoršuje
Ľudský organizmus sa vyrovnáva s horúčavami dvoma spôsobmi dýchaním a potením. V prípade, že horúčavy sú spojené s vysokou vlhkosťou vzduchu, riziko prehriatia stúpa, pretože telo sa nemôže ochladiť potením.
Stav zhoršuje znížený príjem tekutín, ktorý prehlbuje dehydratáciu. U starších ľudí užívajúcich lieky na odvodnenie a pijúcich čistú vodu, resp. čaj, je vysoké riziko nedostatku sodíka.
Jeho jasný deficit vedie aj k zvýšenému riziku smrti, hovorí v tejto súvislosti prednosta internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Juraj Payer.
Preto treba počas dňa prijímať aj tekutiny bohaté na minerály. Pitie treba mať stále k dispozícii.
Ľahšia strava, vzdušné oblečenie
"V takýchto horúcich dňoch sa odporúča obmedziť fyzické aktivity a pohyb na priamom slnku. Stravu treba zvoliť ľahšiu, oblečenie vzdušné. Pri dlhšom pohybe vonku je vhodné mať pokrývku hlavy," pripomína primárka Centrálneho príjmu Nemocnice Ružinov Renáta Vandriaková.
"Vetrať je dobré najmä ráno a večer a celý deň podľa možností tieniť. Klimatizácia by mala byť nastavená tak, aby teplotný rozdiel oproti vonkajšiemu prostrediu bol maximálne päť až sedem stupňov Celzia," dodala.
Najviac ohrozenými skupinami sú starší ľudia, tehotné ženy, malé deti, chronicky chorí a pracujúci v exteriéri a v prehriatych priestoroch.
