Hospodária s miliónovými rozpočtami a ročne vynaložia státisíce eur na publicitu, sponzoring a reklamu. Pritom mnohé z nich ani propagáciu nepotrebujú, keďže ide o štátne firmy, ktoré na trhu fungujú ako monopoly.
TEXT: Zuzana Petková / Trend, FOTO SME: Jozef Jakubčo, Gabriel Kuchta
Text pôvodne vznikol pre týždenník Trend.
P odmienky, za akých si akciové spoločnosti s účasťou štátu reklamných partnerov vyberajú, sú navyše v mnohých prípadoch pochybné.
Vzbudzujú otázniky, či nejde skôr o odlievanie peňazí do vreciek známych podnikateľov či mecenášov strán, ktoré sú práve pri moci.
Nový začiatok?
V centrálnom registri zmlúv sa nedávno objavila dohoda o ukončení reklamnej spolupráce medzi štátnou firmou na prepravu ropy Transpetrol a súkromným hokejovým klubom HC Slovan Bratislava, ktorý patrí oligarchovi Jurajovi Širokému.
Transpetrol roky do Slovana nalieval státisíce eur. A je možné, že napriek spomínanej dohode bude v tomto trende ďalej pokračovať.
Koľko presne zo stopercentnej štátnej akciovky do Slovana za posledné roky odišlo, nie je známe. Transpetrol pôvodnú zmluvu nezverejnil s odvolaním sa na obchodné tajomstvo a na skutočnosť, že Slovan si odtajnenie platieb neželal.
Keď denník Sme v roku 2013 upozornil na dlhoročné partnerstvo Transpetrolu a hokejového klubu, napísal, že suma sa môže pohybovať v státisícoch eur. Akciovka si na Slovane prenajala napríklad luxusný skybox. Na internete zverejnila faktúru s názvom „záloha-nájom SKY BOXu“, cez ktorú vyplatila vyše dvestotisíc eur.
[content type="citation"]Či je Slovan tá najvhodnejšia značka na propagáciu štátnej firmy, je otázne. [/content]
Transpetrol odmieta aj dnes uviesť, akú sumu za najmenej štyri roky spolupráce na Slovan minul. „Všetky faktúry, to znamená aj tie vystavené Slovanom, sú presne v znení a lehotách podľa zákona zverejňované na našej internetovej stránke,“ odkázal
