Má ÚPN svoje opodstatnenie aj vzhľadom na ľudí, ktorí v ňom pôsobili či pôsobia?
„Má svoje opodstatnenie predovšetkým preto, že ÚPN založil Ján Langoš ako inštitúciu, ktorá by mala pomáhať slovenskej spoločnosti vyrovnať sa so svojou minulosťou. Predovšetkým s ľudáckou a boľševickou totalitou. To bol hlavný cieľ, ktorý podľa mňa nebol splnený. Slovenská spoločnosť sa zatiaľ nedokázala vyrovnať ani s jednou, ani druhou totalitou. Takže úlohy, ktoré boli určené pre ÚPN, stále pretrvávajú. Otázkou je, či je v dnešnej podobe ústav schopný túto svoju úlohu plniť.“
Kde konkrétne vidíte problém?
„Správnu radu a Dozornú radu ÚPN schvaľuje parlament. Vždy to teda závisí od toho, ako dopadnú voľby. O nominantoch rozhoduje súčasná politická moc a to je problém. Mnohé naše politické strany sú totiž ideovo späté s komunizmom. Stačí si spočítať, koľkí zo súčasných členov vlády boli členmi komunistickej strany. Problém je v tom, že ľudia, ktorí boli či možno ešte stále sú aj nejakými ďalšími vnútornými väzbami spätí s bývalým komunistickým režimom, nemajú záujem, aby sa s ním spoločnosť vyrovnávala. Naopak, najradšej by to zamietli pod koberec. Potom je ešte jeden problém, kandidátov navrhovala SNS, ktorá podľa mňa dodnes nie je vyrovnaná s ľudáckou totalitou. Preto sa tam dostali ľudia, ktorí propagovali vojnový štát, čo je absurdné z hľadiska cieľov inštitúcie. Politické nominácie spôsobili, že ústav je v takom stave, v akom je.“
Aj Smer mal problémy pri svojich kandidátoch. Naposledy to bol Roman Michelko.
„Smer má s touto otázkou očividne problémy, o tom niet pochýb.“
